Stagstalker 20.7.2015 o 19:59
Tieto nostalgické akože spomienky na "ľudové poľovníctvo" a klasické čierno-biele videnie dobrých "ľudových poľovníkov" a zlých "zbohatlíkov" mi ešte stále dokáže vyvolať úsmev na tvári. Budem sa možno opakovať, ale v praxi to bolo často tak, že skupina osôb poľujúca od "nepamäti" nadobudla dojem, že to tak bude navždy, lebo je to "ich revír" a zmluvy sa doteraz aj zvykli vždy nejak predĺžiť. Trebalo síce čosi poplatiť v krčme, troška sa pohádať na urbári, niekde niekomu niečo sľúbiť, ale išlo to. 10,20,30 rokov, ideálne za cenu 6sk/ha. K tomu nastavený uzavretý, kastovný systém "pánov poľovníkov", ktorí s myšlienkou "my sme tu doma páni" dokázali nepravidelným dvíhaním rúk na členskej schôdzi s úsmevom na tvári, bez akejkoľvek snahy občas osviežiť krv vytvárať lacnú pracovnú silu v podobe 10 a viac ročných čakateľov-kandidátov spolu s potľapkaním po pleci a slovami "snáď budúci rok ťa už prijmeme." Lenže trh aj legislatíva sa zmenila a bohužiaľ v nej dnes platí, že kto dá viac, ten poľuje. Je to úplne pochopiteľné, kapitalizmus postupne prenikne do každej sféry a nepoľujúci vlastník predsa nebude prenajímať za menej, prečo by mal? Jeho nezaujíma kto zver loví, ale koľko mu jeho pozemok prinesie peňazí, najmä ak o ľudových poľovníkoch často počul len v čase predlžovania zmlúv na revír. A nerobme tu zo solventnejších ľudí démonov v poľovníctve. To práve ľudové poľovníctvo, ktoré tu podaktorí tak radi dávate za ukážku priateľských vzťahov a odbornosti pri chove a love zveri v praxi prebiehalo pretkané neskutočnou závisťou, hádaním sa o kus mäsa a o povolenky na trofejovú zver, pričom tá odbornosť po celý čas často vychádzala z vedomostí získaných ešte prípravou na prvý poľovný lístok spred 30 rokov. A ak mi chce niekto tvrdiť, že tí akože "ľudoví poľovníci" lovili len ako sa má, tak to už je na diagnózu, povaly by vedeli rozprávať. Nehovoriac ak včas zistili, že revír už ich nebude, odniesla si to práve zver. Sú práveže prípady a je ich dosť, kedy práve príchod tzv. "zbohatlíkov" pre revír znamenal aj kvalitné kŕmenie, osvieženie krvi v podobe nákupu zveri, výstavbu estetických zariadení a posedov, ktorých nosné časti netvoria kabíny z traktorov a nesúrodá zmes odpadových materiálov, ktoré zvýšili z prerábky domu. Solventnejší človek si často revír zadováži z úprimnej snahy sa niekde realizovať a nie preto, aby pálil do zveri na krmovisku pre kus mäsa, ktorý je z ekonomického hľadiska pre neho nepodstatný. Nato mu stačí zaplatiť si odstrel či poplatkový lov, nemusí sa trápiť s administratívou a správou revíru ako takého. Mnohí takýto poľujú aj po boku tých domácich, ktorí pochopili, že poľovníctvo je záujmová činnosť a forma oddychu, nie spôsob ako si ľahko prilepšiť. Áno, sú aj negatívne prípady prejavujúce sa v podobe zneužívania noktovízorov, prudkej komercializácie poľovníctva a strata pôvodných hodnôt. Ale pôvodcom nie je solventnosť človeka a cena za hektár revíru, ktorý platí, ale jeho charakter. Treba si vybrať triesku z oka a porozmýšlať, prečo veľa združení o revír prišlo. A nie vždy to bola záležitosť peňazí, mnohokrát ich prevalcoval pocit vlastnej neohrozenosti a nemennosti vecí a keď im vlak ušiel, ostali len oči pre plač a hromženie, ako ich tí zlí, nevzdelaní "zbohatlícki lovci" obrali "podvodom" či peniazmi o revír. Čo sa týka ceny v štátnych lesoch, ako už odznelo, je to individuálne, revíri sa často licitujú. V priemere to je ale od 5-7 eur za ha/rok. Z tejto ceny to ide len smerom nahor v závislosti od bonity a záujmu o konkrétny revír.