Máš pravdu, rys2, bol to Hubert, pripomenul si mi to. Do cien som triafať nemusel (netriafal som ani seba/sa :-) ), lebo som si ich pamätal. Ja som tam totiž ozaj chodil a vymýšľať si nepotrebujem. Ako študentík-“strahováček“ som si vysníval, že až raz budem pri peniazoch, prídem do Prahy, ubytujem sa v Jalte, pojdem na večeru do čínskej reštiky vo Vodičkovej (vtedy jediná v ČSSR a extrémne drahá, chodili tam napr. režiséri a podobné celebrity) a kúpim si parádnu pušku v Parížskej. Nič z toho trojsna sa neudialo. Ubytovať v Jalte som sa síce mohol, aj večer vo Vodičkovej si zarezervovať, ale kto by vtedy na to vyhadzoval peniaze, keď mi policajt po známom odkázal, že nech so žiadnym nákupným povolením na guľovú zbraň nerátam do konca života. Po nežnej revolúcii som však po svete býval v onakvejších hoteloch a po Jalte som prestal túžiť, pri prvej návšteve čínskej reštiky v amerike v roku 1990 som zistil, že tam sú to low-cost pajzlíky s vysokým stupňom recyklácie nedojedeného jedla, pušiek mám doma plný trezor a z Parížskej tam už nikdy nič nepribudne. Čo s tým?
Ale dosť nostalgie, poďme k veci:
Značky spomínaných zbraní u Huberta si nepamätám, lebo som sa v problematike veľmi neorientoval a nebolo ani kde si urobiť prehľad. Na „mysliveckom“ kurze, ktorý som vtedy po večeroch navštevoval, sa takéto veci nepropagovali a literatúra bežne nebola. Mojou „bibliou“ oných čias je Faktorová kniha „Lovecké zbraně a střelivo“ z roku 1972, kde sa na strane 115 píše: „Pokud by se někdo rozhodl pro troják, který se DOVÁŽÍ V NEPATRNÉM MNOŹSTVÍ Z NDR, má v podstatě na vybranou mezi rážemi 7x57R a 7x65R.“ Faktora upodozrievať zo zavádzania? U psychopata neschopného rešpektovať jasne formulované fakty nie je nič nemožné, ani mne prípadne vložiť do úst obhajobu bývalého režimu. Takže pre istotu zdôrazňujem, že som nemal, nemám a ani nebudem mať bývalý režim rád. Nie preto, že nielen banány boli nedostatkové (ale aj bežné potreby, raz hajzlák, raz niečo iné), ale PRETO, že politický systém bol zvrátený, ublížoval ľuďom a obmedzoval ich slobodu. Ale pripadá mi úsmevné a trocha aj drzé, keď o časoch, keď nejedná matka ráno posielala syna do radu pred miestnu drogériu lebo dostali metly, nám tu vykladá človek, ktorý vtedy ťahal autíčko po dvore, resp. cikal do piesku.
Áno, ako banány, tak aj GUĽOVNICE BOLI NEDOSTATKOVÉ. Ale ak niečo bolo nedostatkové, neznamená to, že to nebolo. Len bolo treba na to čakať, resp. za tým chodiť, či uplácať. Pár rokov som mal možnosť porovnávať stav v dostupnosti rôznych vecí v Prahe a malom mestečku vo východnej polovici Slovenska. A môžem povedať, že ten socík bol určite iný tam a tu. A to napriek tomu, že podľa výmeru FCÚ (Federálny cenový úrad) bola maloobchodná cena čaju rovnaká v Aši aj v Čiernej nad Tisou (jedine horské zariadenia kalkulovali vysokohorskú prirážku… :-) ).
Edu, doporučujem ti reagovať na konkrétnosti uvedené v príspevkoch tvojich názorových odporcov a nezakladať nové témy. Je ich už dosť (a všade je ťa plno v jednom a tom istom štýle…). A s tou politikou už prestaň. Nerobíš to dobre a neprosíme. Radšej vedľa ohuruj slivôčky.....
LaL a keep smiling :-)