I ked mi to trvalo par hodiniek, ale precitala som si celu tuto diskusiu. Obcas sa mi zdvihal tlak, obcas otvaral nozik vo vacku, obcas som suhlasila. Nebudem nadvazovat na vasu debatu, lebo som sa jej nezucastnila vtedy, ked prebiehala (posledny prispevok je z augusta), tak si len dovolim vyjadrit svoj nazor na danu temu.
Ako som uz na tejto stranke (ale v inej diskusii) pisala, k polovnictvu a k prirode ma priviedol moj dedusko. Nikdy nevystudoval ziadnu skolu so zivocisnym, polnohospopdarskym ci polovnickym zameranim, bol to clovek so strednou skolou a cely zivot pracoval ako letecky konstrukter. Ma niekolko patentov na vynalezy, ktore za byvaleho rezimu (ktory je tu tak casto spominany) musel predat za par korun fabrike, v ktorej pracoval a ta ich za vela - vela penazi predala do zahranicia, kde si tieto vynalezy pod svoje meno zapisali ludia, ktori mozno ani nevideli jeho vykresy (ktore ma dedko dodnes doma spolu s dokumentami z patentnych uradov a potvrdeniami, ze on je ten, kto to vymyslel). Nebyt byvaleho rezimu, mohol byt dnes milionár, ked nie miliardár, pretoze to, co skonstruoval on, sa dodnes pouziva v stihackach, lietadlach a pod. Cez to vsetko vsak dodnes tvrdi, ze za byvaleho rezimu bolo lepsie.Je to clovek s uzasnymi vedomostami nielen o technike, ale aj o zvieratach, rastlinach, fungovani prirody...
Podla definicie, ktoru som tu citala, patri dnes medzi chudobu. Je na dochodku a jeho mesacny prijem je cca 200€. Nikdy vsak nebol na tom lepsie. Zil skromne a napriek tomu je dodnes dobrym polovnikom, ktory lasku k prirode ma desatrocia v srdci. Jeho znalosti z oblasti polovnictva prekvapuju mnohych polovnikov, ktori sa s nim stretnu. Peniaze na poplatky si vzdy nasetril, na krmivo vsak nezostavalo. Financny prispevok nahradzal tym, ze sme kazdorocne nasusili kvantum sena z luk, ktore patrili statu a nikto sa o ne nestaral. Seno pre zvierata bolo nasou kazdorocnou pracou a zapajala sa do nej vacsina rodiny, lebo kazdy vedel, ze o zvierata musi byt v zime postarane. Ja som pomahala od svojich 5 rokov. Hrable boli vacsie, ako ja a asi som im velmi nepomohla, ale snazila som sa. V tu zimu som aj prvy krat viezla s deduskom seno do lesa. Bola strasna zima, fujavica, zababusil ma tak, ze mi spod ciapky kukali len oci. Brodili sme sa snehom, ja som tahala male sanky, kde som mala len jedno male vreco so senom, ale chcela som mu pomoct. Odvtedy som s nim chodila kazdy rok, len kopa sena sa rokmi zvacsovala. A robim to dodnes. Sice uz nechodim s nim, lebo byvam daleko a dostanem sa k nemu len tak 2x do roka, ale ked u nas napada sneh, som vacsinou prva v lese, kto ocisti soliska a krmelce od snehu, aby sa zvierata mohli dostat k potrave. A tunajsi polovnici o mne ani nevedia, mozno sa len cuduju, kto ich predbehol.
A preto si myslim, ze je dost diskutabilna otazka, ci je polovnictvo aj pre chudobnych. Moj dedko nikdy nemal peniaze na vsetky veci, o ktorych pise napr. Edu, jeho polovnicka vybava nebola nikdy taka ako ta, ktoru mali jeho spoluclenovia v zdruzeni, ale o zver sa staral mnohokrat lepsie, ako oni. O zver sa staral a sem - tam si aj nieco strelil. Nikdy si vsak zverinou nekompenzoval svoj skromny jedalnicek. Ja momentalne nie som polovnik (dufam, ze sa nim stanem coskoro, po novom roku chcem nastupit na kurz). Platovo sice nespadam do kategorie chudoby, ale vyskakovat si tiez nemozem, nakolko platim hypoteku a po zaplateni uctov za elektrinu, plyn a pod. + po odlozeni penazi na benzin do prace mi zostane tak malo, ze mozno sa medzi chudobnych mozem pocitat. Na kurz si peniaze musim nasetrit, na poplatky takisto - mozno, ze budem musiet sem - tam ist na nejaku brigadicku, aby som ich zaplatila. Kedze doma chovam rozne zvierata (aby som si spestrila svoj skromny jedalnicek a aby som si mohla dat aspon raz do tyzdna maso, lebo to v obchode je pre mna drahe), viem zohnat lacnejsie seno, datelinu, slamu, prip. nejake zrno. Tymto by som vedela pomoct zdruzeniu, AK MA NEJAKE K SEBE VEZME. Moja vybava vsak urcite nebude taka, aka je prezentovana na strankach polovnickych obchodov. GB pravdepodobne zdedim po deduskovi a oblecenie - to nejak "polepim". Mam nejake maskace, 1 original polovnicky sveter (dostala som ho pod stromcek) a jeden hubertus, tiez po niekom. Sme teda my s dedkom ludia, ktori by sa nemali polovnictvu venovat, lebo nemame peniaze na kvalitnu vystroj a vyzbroj, na poplatky setrime a chybajuce financie sa snazime kompenzovat pracou, ci inymi vecami, ktorych sme schopni a ku ktorym mame pristup?