andy8 10.11.2017 o 9:50
Pán jarodt,porovnávať Pána Kolomana Slimáka(zámerne napísané s veľkým P) a tých šľachtiteľov-kynológov ktorí sa zbehli okolo tatranského duriča je troška cez čiaru kynologickej erudovanosti i slušnosti.Čo sa stavača týka,prvých jedincov pán Slimák nezískal krížením rôznych plemien,ale výberom a podchytením sivo sfarbených jedincov medzi inými plemenami hrubosrstych stavačov a tieto zapisoval do experimentálnej slovenskej plemennej knihy ako weimarské hrubosrstého stavače.Až po vyzrozumení od nemeckého klubu weimarskych stavačov,že Nemecko hrubosrstú variantu neuznáva a nemajú teda o podchytený chov zo Slovenska záujem ,pána Slimáka napadla myšlienka šľachtenia vlastného národného plemena ,kedže chov bol v tom čase už celkom rozšírený a obľúbený.Žiadne ostré protesty sa nekonali.
Teraz k tatranskému duričovi...Že obsadzuje na skúškach i popredné miesta je normálne ,veď je krížencom 3-och kvalitných poľovných plemien,takže lovecké vlohy predsa dedí.Mne osobne nevadí pes ako taký,no k spôsobu “šľachtenia” mám výhrady,čo mi tiež môže byť jedno,pretože TD chovať nebudem,no vždy mi akosi vadilo ak niekto zavádza a klame resp.zamlčuje určité fakty.
Už samotný predseda TD kým bol ešte predsedom klubu kopovov hrubo porušil stanovy klubu keď potajme pripúšťal chovné suky kopova inými plemenami a zakladal tak počiatky chovu nového plemena,miesto toho aby ako predseda hájil záujmy a dobré meno slovenského kopova.Doteraz nerozumiem tej tolerancii k tomuto faktu od klubu kopova a prečo ho odtiaľ doslova nevykopali ale nechali ho doslúžiť funkčné obdobie,hlavne ak si spomínam keď i dotyčný pán predseda za oveľa menšie a často vyfabulované “prehrešky” rád udeľoval s jeho prisluhovačmi doživotné vylúčenia z klubu kopovov.
Minimálne o 70-tich % tatranských duričov ktorých poznám viem že rodičia nemajú skúšky ani výstavy.Navyše sú medzi predkami také skvosty ako načínač zveri,agresívny jedinec na všetko vrátane ľudí,jedinec ktorý častejšie hlási stopu vodiča než zveri na poľovačke.Krížencom z prvej generácie stačí aby sa ďalej posunuli v chove spoľahlivá práca v oplôtku.Neviem či v klube nevedia alebo nechcú vedieť ,že len dobrá práca v oplôtku zo psa dobrého duriča nerobí.Ak je toto pre niekoho kvalitný vstupný materiál Ok,no pochybujem že záujemcom o plemeno o týchto skutočnostiach povedali.Chápem že samotnom klube nemuseli tiež o týchto problémoch pri konkrétnych jedincoch vedieť a že im to mohlo byť zamlčané,no pracovné skúšky slúžia okrem iného i na odhaľovanie takých nežiaducich vlastností,a ak by na nich u vstupných jedincov trvali ,bolo by to o niečom inom.Takže majitelia TD ,mali ste tieto info a aj napriek tomu ste sa rozhodli pre toto plemeno alebo Vám to bolo zamlčané?Alebo je Vám to jedno,hlavne že máte psa za 100 ečiek s ktorým môžete robiť skúšky a získavať poľovnú upotrebiteľnosť vďaka tragikomickému prístupu SKJ ?Je Vás na tejto stránke podľa mňa dosť,a na moje viac x položené otázky nikto neodpovedal viac menej(okrem pána Kapustu),prečo ste ticho ako voš pod chrastou?Či pán predseda zakázali vyjadrovať sa k TD na internete?
Apropo este k chovateľského zámeru u TD ,kde je vraj zámerom pes loviaci v blízkosti vodiča s menším akčným rádiusom,ovladatelnejší,menší pes,ktorý neprenasleduje zver ďaleko.Neviem buď si niekto zamieňa duriča so sliedičom,alebo len potrebuje argumenty na presvedčenie ľudí o nevyhnutnosti šľachtenia nového duriča.Duriča podľa názvu no podla spôsobu vedenia to má byt skôr farbiar,čisté kocúrkovo po vzore AJD.Ale veď už keď ho idú kopírovať tak asi se vším všudy...Navyše každý poľovník ktorý už má čosi s duriacimi psami odpoľované vie ,že akčný rádius a vytrvalé prenasledovanie nemá nič spoločné s výškou nožičiek u duriaceho psa.A počul som že už po prvej generácii krížencov je jazvečík vyradený zo “šľachtenia” lebo im vraj rozhadzuje exteriér(kto by to bol povedal však,keď jazvečík je morfológiou na míle od klasických duričov ).Fakt si ešte niekto myslí ,že to bude menší pes od kopova?
Éra šľachtenia plemien je dávno za nami,a najmä duričov ,ktorých je vyše 80 plemien a tretina z nich je skoro na pokraji vyhynutia.Občasná snaha niektorých šlachtiteľov je skôr snahou o osobné zviditeľnenie sa na kynologickom poli(s výnimkou snahy o znovuoživenie vyhynutých plemien alebo regeneráciu chovom poznačených a zdegenerovaných plemien) a nesúvisí absolútne s potrebami kynologického sveta,a to je aj náš slovenský prípad...


