No vidíte , všetko zlé je na niečo dobré,Ako sa pekne samovzdelávame o ekológii a etológii vlka .Inak malá poznámočka na okraj : diviačia zver je (zásluhou poľnohospodárov) určite na historickom maxime, ale historické maximum jelenej zveri bolo u nás podľa mňa v 70-tych rokoch.A faktor , ktorý ju drží v submaxime ,je jednoznačne vlk. Keď vlk po cca 130-150 rokoch "zavítal" v r.1984 do nášho revíru vo VF ,tak behom jednej zimy strhol najmenej 15 ks jelenej zveri hlavne (osirotené) jelienčatá ,ale jelienčatá aj všeobecne + jelenice).Potom sa už jeho vplyv tak markantne neprejavoval (aj preto lebo zver si naň zvykla a naučila sa ,že jej môže pomôcť len rýchly útek ), okrem jednej zimy ,keď napadlo nezvykle veľa snehu a veľmi dlho držal (rok si nepamätám).Vtedy zver strhávali aj sólo vlci.Ale straty už neboli také veľké. Má to však aj plus v tom, že sa nám v lese odvtedy ukazuje viac srnčej zveri.Tá bola dovtedy pod tlakom jelenej doslova vzácnosťou (v 4.600 ha revíri sme lovili max.2-3 srnce, hoci holú sme úplne chránili). Ešte si spomínam, že v prvú zimu po príchode vlka ako keby sa zver z revíru stratila (nebolo zveri ani jej pobytových znakov, až do marca nechodila pomaly ani ku krmelcom, proste ako keby jej ani nebolo,popritom v tých rokoch sme bežne lovili 30-35 ks jelenej), jednoducho obmedzila svoj pohyb na minimum.Tiež sa začala kvôli bezpečnosti grupovať do dovtedy nevídane veľkých rúdlov (viac očí,uší a nosov = väčšia bezpečnosť). Kedysi v ruji keď človek zašramotil tak sa prišiel jeleň na neho pozrieť (aspoň bajhirš), dnes sa všetko rozbehne ,že si idú nohy polámať ...Časy sa menia ...