Práva jedných končia tam, kde začínajú práva iných. Keď už si zabŕdol do zákonov, tak právo výkonu poľovníctva nie je len právo poľovníkov loviť zver a stavať poľovnícke zariadenia, ale súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Ten pojem je oveľa širší a už z jeho samotnej podstaty vyplýva, že k jeho aplikovateľnosti v praxi resp. reálnej využiteľnosti tohto práva musia byť splnené určité predpoklady, ktoré vzhľadom na povahu života divej zveri a poľovníctva ako takého kolidujú s voľným pohybom každého všade, vlčími hliadkami a inými samozvanými "pomocníkmi lesa.", ktorí svoje opodstatnenie obhajujú len právami (najmä slobodou pohybu), avšak povinnosti sú im cudzie. Vo svojom príspevku uvádzaš, že monitoring vlka bude vykonávať Štátna ochrana prírody a tiež užívatelia poľovných revírov. Nikde tam nevidím zmienku o "vlčích hliadkach". Už samotná myšlienka takejto hliadky je scestná, pretože vlk sa dá monitorovať len dlhodobým pozorovaním, nie občasným behaním po lese hrajúc sa na vlčiu hliadku. Takáto činnosť je len kontraproduktívna, sťažujúca monitoring tým, ktorí ho budú robiť buď profesionálne alebo v rámci výkonu práva poľovníctva. Na cestách taktiež nevznikajú samozvané "rýchlostné hliadky" merajúce rýchlosť, táto činnosť prislúcha polícii, nie hocikomu, kto chce. A že monitoring vlčími hliadkami vadí pytliakom? Nevadí. Vlčie hliadky nemajú žiadne oprávnenia, ktorým by vedeli pytliaka riešiť, skôr riskujú, že nejaká guľa od človeka páchajúceho trestný čin poletí aj ich smerom, ono pri reálnom páchateľovi TČ huba plná rečí a natáčanie na mobil kožuch nezachránia. Nie je pravdou, že ľudia zver neplašia ak sú ticho, vyplašia ju aj poľovníci a to sa vedome snažia o presný opak. Nepoznám človeka, čo sa mimo profi fotografa či poľovníka na love pohybuje alebo sa snaží pohybovať ako duch a určite bežný návštevník lesa nesleduje smer vetra a ďalšie veci, prostredníctvom ktorých vie o tebe zver skôr ako ty o nej, čím je plašená a preháňaná a narušením jej bežného režimu je taktiež sťažený aj jej lov, za ktorého možnosť si práve poľovníci platia. Nerobme tu z návštevníkov lesa anjelov. Väčšina z nich sa trepe autom pokiaľ sa až dá, opeká kde nemôže, pri ceste lesom sú hluční, často pod vplyvom alkoholu, resp. obklopení deťmi, ktoré bohužiaľ od rodičov neboli poučené ako sa majú v lese správať a tiež radi "púšťajú psíkov nahánať sa so srnkami". A po takýchto "návštevníkoch" často ostávajú po lese prázdne flaše, obaly od sladkostí či iný bordel. Ja viem, v súčasnosti je moderné vytrepať sa do prírody a pri najmenšom obmedzení " ústavnej slobody pohybu" ide mnohých rozhodiť, pričom vzhľadom nato, že ich napomínajú najmä poľovníci, sú práve oni triedni nepriatelia. Toto zmení len zmena oprávnení poľovnej či lesnej stráže, kamera do ruky a blokové pokuty na mieste. Niektoré víkendy sa dá z porušení zákonov (o poľovníctve, o lesoch atď) natočiť celovečerný film. Na slovákov bohužiaľ stále najlepšie platí represia, na dobré slovo ešte počúvame neradi. Disciplinovaní ľudia nikomu nevadia. Ani fotografi, bežný poľovník dobrého fotografa ani nezahliadne a nevadia si(riziko úrazu pri možnom výstrele je však na inú diskusiu). Avšak tých disciplinovaných je čoraz menej, niektorí ľudia práva iných proste rešpektovať nechcú a poľovníkov už z princípu, keďže "mediálno- ochranársky výmaz mozgov" dosiahol neuveriteľný rozmer a "paneláková" mládež, ktorá pozná život na dedine len z obrázkov, zdesená pohľadom na zabíjačku či usmrcovanie sliepok je vďačným materiálom na formovanie.
