Poľovníci si na plese rozprávajú rôzne zážitky a príhody. Po hodinách zaujímavých historiek im však začnú pomaly dochádzať ich zážitky keď si všimnú, najstaršieho a najskúsenejšieho poľovníka, 89-ročného Tona, ako sám, mlčky sedí v kúte. Prídu za ním a prosia ho aby sa i on pridal do debaty a obohatil im tento slávnostný večer nejakou zaujímavou historkou, či zážitkom, ktorých musí mať ako najstarší člen určite veľa. Tonovi však nie je moc do reči. No po dlhom a usilovnom naliehaní alkoholom posilnení štamgasti nakoniec Tona prehovoria a ten teda súhlasí, že im rozpovie zážitok, ktorý mu najviac utkvel v pamäti...“Idem si tak po lese, počas krásnej farebnej jesene, slniečko presvitá pomedzi mnohohofarebné koruny stromov, keď tu zrazu vidím pred sebou obrovskú komu lístia. Ako tak idem, ani neviem prečo, rozčarovaný z krásnej slovenskej prírody, kopol som do tej kopy, keď tu sa zrazu spod toho lístia postavil predo mňa asi 300 kilový medveď! Poviem vám chlapi, nebolo mi všetko jedno, na pušku na pleci som od strachu zabudol, aj tak by som nemal čas ani zamieriť...No a poviem vám tú pravdu celú, ja som sa posral.“ A chlapi utešujú Tona: „ Tonko, ej veru si ty vôbec nič z toho nerob, veď v takej vypätej situácii, by sa nejeden z nás poriadne posral“! A Tono nato:“Ale ja som sa posral teraz...“
