Prvoradým cieľom poľovníctva, ktorým sa poľovníctvo hrdí a v zákonoch tak často uvádza, je mimo iného aj ochrana zveri, z ktorej vyplýva povinnosť loviť zvieratá škodiace poľovníctvu, ako napr. aj lov pytľiačiacich túlavých psov a mačiek. Myslím si, že zákon č. 23/1962 Zb a novelizovaný zákon NR- SR č.99/1993 Z.z. o poľovníctve v doteraz platnom znení jasne a zrozumiteľne ustanovuje, za akých podmienok sa takáto zver môže uloviť a preto ich pokladám za správne. Správne aj z dôvodov, že nepoľovnícka verejnosť si nemohla robiť zo psom v lese to, čo chcela a poľovník ich mohol aspoň upozorniť hlavne v kritických mesiacoch pre zver, hlavne v čase vyvádzania, resp. vodenia mláďat poľovnej, ale aj inej zveri. Nový zákon o poľovníctve, ktorý má platiť od 1.9. 2009, vypustil z tohto ustanovenia kopu dobrých vecí a v príslušnom ustanovení zakazuje strieľať na všetky poľovné plemená a pritom je jedno, či tieto zver budú duriť, preháňať, štvať zver, zadrhnúť malú zver – skrátka poľovník na ne nemôže strieľať a bude sa len prizerať. Prizerať a vlastne nemôže ani nič povedať majiteľovi takéhoto, aj keď poľovného plemena psa. Poľovných plemien nepoľovníckej verejnosti pribúda čoraz viac a títo si už môže v lese robiť čo chcú, pretože budú tiež poznať zákon. Toto sme chceli? Toto je ochranou poľovníctva, ktorou sa poľovníctvo tak hrdí? Je to výsmechom a krokom späť. Ja osobne pokladám toto ustanovenie zákona za zmätočné, neprofesionálne a tvorcovia zákona mali konať a vyjadriť to tak, aby toto nebolo v príkrom rozpore s ustanoveniami o ochrane a starostlivosti o zver.