Finist, píše to presne tak, ako si napísal. Ďalej píše, že rysy skočili z trojmetrovej výšky stromu asi na 150kg diviaka, ktorého síce povalili, ale neusmrtili, pretože diviakovi sa podarilo ujsť. Neskôr sa mu podarilo aj odfotiť týchto rysov počas párenia.
Súhlasím s tým, že rys v období párenia ( myslím 2-3 ) loví, resp. môže loviť s rysicou, to sa uvádza. Takisto rysica loví spolu s rysčatami v čase výchovy a zaučenia rysíčat. Dospelé samce spolu nie. Inak rys je prevažnú časť roka samotár.
No čo na to povedať? Učiť sa z týchto citácií, alebo nie? Je to pravda, resp. aká je pravda? Ja osobne zastávam tento názor: nespochybňujem nikoho, kto, čo, kde, kedy a ako videl, no ak mám byť úprimný, radšej sa učím z prameňa, ako mám sledovať potôčiky. Chcem tým povedať, prečo sa napr. píše v poľovných knihách , napr. od Hella ( učebnica Poľovníctvo I ), že rys neloví zo stromu? Že vôbec na zver nečaká, ale sa k nej prikráda? Začínam pomaly pochybovať aj sám o sebe, z čoho sa vlastne učiť a kde je pravda. No napriek tomu si stále myslím, že skôr dám prednosť a uverím odbornej knihe, ako nejakej citácií.
Finist, prečítaj si aj PaR 6/09 na strane 24-27 od Ing. Šeba, kde opisuje starého lesníka z Ružomberka – Bieleho potoka, znalca a lovca rysov. Na jeho konte je 22 rysov ( 20 myslím chytil a troch ulovili hostia ) a prešiel za nimi stovky a stovky kilometrov. Sklamane uvádza, že aj napriek enormnému úsiliu videl v revíroch rysa len raz, aj to len na zlomok sekundy.