Už som tu písal - zver nemôže byť v zime v období núdze, keď je gravidná, pári sa a vrhá mláďatá. Musí byť v pravom opaku - v hojnosti, aby vrhla plnohodnotné mláďa. Jej chutí seno na "koreni". Teda tráva, ktorá je neskosená a prirodzene vlhká. Suché seno je "tabakovité". Zrejme preto ho nechce. Asi to bude podľa príslovia - inak chutí seno nám, zamilovaným, inak koňom, teda srnčej. Ale chcel by som ti popísať ešte jeden postreh. Všimni si srnčiu na poli. Raz som si všimol na posliedke za mrazivého rána, keď mi išli všetky plomby vypadať, že zver, namiesto toho, aby ostala v húštine, vyšla na pole a pomaly sa pasúc na takmer holom, posmykovanom poli pohybovala - smerom po vetre. Nie proti vetru, aby ten kĺzal po srsti, ale opačne - aby sa jej dostával pod srsť. Najprv som si to nevedel vysvetliť, teraz to už chápem - zveri je horúco. Asi ako keď som zababušený v kožuchu a je mi horúco / a ešte si dám rum s čajom. Či naopak?/. Ono si treba ozrejmiť aj fakt, podľa ktorého je rozdiel medzi naším kožuchom a kožuchom srny. Náš kožuch nás chráni iba vzduchom medzi chĺpmi, ktoré sú mŕtve /čosi ako studené rebrá radiátora, medzi ktorými je vzduch. Alebo vzduch medzi okennými tabuľami/, kožuch srny tvoria živé chĺpy - teplé rebrá radiátora. Zveri je preto horúco. V mnohých dokumentárnych filmoch je vidieť, ako si napr. vlk spokojne odpočíva na snehu, hoci vedľa má suchú trávu /starinu z poslednej vegetácie/, ktorá je oveľa "teplejšia", teda aspoň izoluje od chladnej zeme. Ja by som si ľahol na ňu. Vlk je však iného názoru. Alebo soby v Arktíde, či u nás kamzíky v Tatrách. Líhať si na studený "diván" nefunguje len ako ochladzovanie, ale aj ako tlmenie aktivity vonkajších parazitov - soby vdychovaním studeného vzduchu tlmia činnosť nosohltanových strečkov. Takže neposudzujme stav v revíri podľa našich pocitov, ale podľa stavu zveri - určite nehladuje a nemrzne. Ak by áno - to by z húštin nevyliezla po celú zimu - má tam úkryt pred predátormi, závetrie a "švédsky stôl".