Bol som na srnca

Za pár dní bol koniec septembra a nám ostal v pláne lovu ešte srnec I.VT. Mám už síce jedného uloveného, ale v nedeľu popoludní som sa rozhodol, že ešte skúsim. Vybral som sa na môj obľúbený starý posed na okraji lúky. Slnko pomaly zapadá, ale ešte pekne hreje, proste pohodička. Dlho sa nič nedialo, tak v myšlienkach spomínam na zážitky z tohto posedu. Koncom júna mi tiež na večer prišiel mladý srnček. Parožky ešte v lyku mal po uši, tak opatrne vyťahujem pušku. Ale čím bližšie prichádzal, tým viac ma vášeň po streľbe opúšťa. Bol taký mladý, neopatrný, prišiel na 20 metrov. Nakoniec som pušku vymenil za fotoaparát a urobil pár pekných snímok. Však ty možno prídeš aj neskôr, pomyslel som si. Ďalší zážitok bol cez ruju. Už podvečer som v diaľke zbadal srnu so srnčaťom. Skúsil som zavábiť srnča, či náhodou nepritiahnu aj niekde schovaného srnca. Po druhom zavábení mi na prekvapenie vyšla z hory líška. Išla presne za hlasom vábničky skoro až k posedu. Nestrieľal som, ešte stále som čakal na srnca. Po chvíli sa zotmelo, a bolo po poľovačke. Z rozjímania ma prebral až zajko, ktorý sa zrazu objavil na lúke. Pekne som ho pásol skoro až do zotmenia.Vtedy naraz odbehol a na scénu vyšla zasa líška. Poklusom prišla až k miestu, kde sedel zajac a tam na chvíľu zastala. Ale to už zahrmel výstrel a výsledok je na fotke. P.S. Plán lovu srncov sme splnili na druhý deň.