Tatranský III.

Po ulovení diviaka sme chvíľku mulatovali, preberali celú situáciu z každej strany, možné scenáre až po katastrofické a najmä sme sa už na tom celkom dobre bavili. Diviaka sme stiahli ku autu a keďže sme zabudli v chvate na lavičke podsedáky, šli sme po ne. Psíka sme už radšej nechali v aute a cupkali nad jarok. Mesiac už celkom slušne svietil a všetko zalieval strieborným svitom. Kamarát vyšiel na lavičku a ja som prezeral lúku ďalekohľadom. Vpravo nad jarkom sa v diaľke na lúke páslo niekoľko kusov vysokej ale predo mnou v tráve niečo šuchralo a fučalo. Kamarát zišiel ku mne a vraví, že pri močiariku kúsok od nás sa motá borsuk. Počuť ho počujem, ale nevidím. Je to vraj slušný batoh a vraj ideálna bodka za loveckým večerom. Reku ešte som ani poriadne nepovytriasal ihličie z trenírok a už mám zas vyraziť do akcie? Jasné! Tak za ním! Opatrne cupkáme už mokrou, zarosenou lúkou k močiariku. Naraz sa pred nami sa z vysokej trávy vynorí pruhovaná hlava. Jazvec si to šinie smerom k jarku. Niekoľko krát sa priblížim o pár krokov, zapnem bodku a zakľaknem. Borsuk sa natočí bokom a Buch! Oslepí ma výstrel ale vzápätí zaregistrujem ležiaceho jazveca. Hotovo! Fotky radosť gratulácie a... už radšej poďme domov. Na dnes toho bolo viac ako dosť. Naši patróni dnes boli zjavne na wifine onlajn! LaLZ!