Stratený

Ako to už býva zvykom srnec ktorého máte vyhliadnutého v apríli sa nejak príchodom mája "stratí". Ani tento nebol výnimkou aj keď o jeho existencii som sa mohol utvrdiť pár krát ale vždy zásadne iba bez prítomnosti otca čiže aj strelca. Ako dni v kalendári išli a išli tak sme mi hľadali iných srncov z kategórie "jedlí". Nastal čas ruje a teda možnosť nájsť nejakého srnca ktorí sa potuluje a hľadá frajerku. 26. Júl a konečne čas ísť do revíru ale čo čert nechcel tak začalo pršať. No čo domov nepôjdeme skúsime prečkať pod mohutným dubom. Už už prestávalo pršať a v tom sa objavila ďalšia búrka a zase no nekonečne dlhej hodine sa vyjasnilo a srnec na ktorého sme sa išli pozrieť už bol fuč. No nič pobrali sme sa ešte prepiršovať čerstvo skosený lán žita. A čo nevidíme dva gombíci sa popásajú na vyrastajúcej trávičke. Samozrejme v tom najmenej vhodnom okamihu príde starý srnec a mládež odožene. Konštatujeme že starý pán má ešte na osudnú guľku čas a nechávame ho ísť. Takže zase " náš stratený" sa zase neobjavil.Osudný deň 27. júla o 3:30 zvoní budík pohľad z balkona značí výskyt hmiel ale rozhodujme sa ísť skúsiť šťastie. Odstavujeme auto a vyberáme triedre stoličku a ZH-čko. Určujeme miesto kde bude najvhodnejšie zasadnúť aby sme neboli celý mokrý od trávy ktorá je nasiaknutá vodou ako špongia.O 4:10 zasadáme k zeline aby sme boli aspoň trochu krytý a čakáme po hodine sa objavuje srnec a reaguje aj na pískanie vábničkou ale márne je to vysoko chovný 3 ročný srnec s vysokým parožím a dlhými výsadami krásneho šestoráka. Ručička na hodinkách ukazuje pol šiestej a mi sa rozhodujeme zvoliť pirš. Stoličku nechávame na mieste aby nám nezavadzala a rozhodujeme sa prejsť cez "lúky" čo je dosť hustý porast ale najbližší kus je na opačnom konci doliny. Snažíme sa ísť po tichu ale dupali sme jak slony. Pomálinky vykláňame hlavu z porastu a zbadáme na horizonte srnu ktorá sa motáva okolo "nášho strateného" srnca. Prechádza vo vzdialenosti asi 70 metrov od nás a očakávame kedy ju bude nasledovať srnec. Ale ten mal iné plány znenazdajky sa vyhupne s poza horizontu a slušným klusom si to šinie rovno na nás. Keď príde na 10 metro zarazí sa a začne sa stáčať a v tom zaznie výstrel. Srnec značí zásah na krk ale ešte uteká cca. 50 metrov kde v kľude zhasína. Prebne nám triaška po chrbtoch a idem zobrať zálomok už sa otáčam a v tom sa nám stretnú pohľady zo slovami kde je? A to sa nám náš srnec zase "stratil" ale po chvíli sme ho našli a už nasledovala gratulácia a všetky potrebné úkony. Ďakujem Diane a sv. Hubertovi že som môhol robiť úspešný doprovod otcovi pri tomto nádhernom a nečakanom zážitku. Lovu Zdar a nech sa darí aj vám nájsť toho "vášho" práve počas rujem.