dzlubo 12.6.2009 o 17:36
Kliešte patria medzi najčastejšie vonkajšie parazity u psov. Títo paraziti majú vplyv na zdravie človeka aj zdravie zvieraťa, pretože prenášajú rôzne nebezpečné ochorenia.
Kliešte sú celosvetovo sa vyskytujúci parazity. Psy v Európe môžu byť napadnutý až jedenástimi druhmi kliešťov, ktorých sa biológia, ekológia, výskyt a úloha ako prenášača ochorenia sa výrazne líši. Všetky druhy kliešťov v Európe, ktoré parazitujú u psov, patria medzi trojhostiteľské kliešte, čo znamená, že rôzne vývojové štádia tohto parazita ( larva, nymfa, imago, dospelý kliešť ) cicajú krv u rôznych živočíchov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu ochorenia z rezervoárneho cicavca na psa alebo človeka. Pes a človek je najčastejšie napadnutý dospelými kliešťami. Psy svojím častým pohybom v lesoch a vo vysokých trávnych porastoch patria medzi najviac ohrozenú skupinu psov, čo sa týka napadnutia kliešťami a prenosu ochorenia z kliešťov.
V našich podmienkach je najrozšírenejším kliešťom druh Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Tento kliešť sa vyskytuje po celom území, najčastejšie ho možno nájsť na okrajoch listnatých lesov, parkov, na zatrávnených plochách a podobne. Je to malý roztoč, v dospelosti saje krv iba samičky, samci už ďalšiu potravu nepotrebujú. Vývoj kliešťa je veľmi zložitý a dlhý, trvá i niekoľko rokov. Oplodnená samica po nasatí krvi odpadne z hostiteľa a v zemi kladie niekoľko tisíc vajíčok. Za 6 až 36 týždňov podľa podmienok prostredia sa z vajíčok liahnu drobné larvy. Tie už čakajú na hostiteľa a po nasatí krvi a odpadnutí sa menia na nymfy, ktoré tiež čakajú na hostiteľa. Dokážu čakať na vhodného hostiteľa veľmi dlhú dobu, niekedy i rok a pol až dva roky. Pohlavne sa nymfy rozlišujú až po nasatí krvi z hostiteľa a odpadnutí. Menší samci už ďalšiu potravu nepotrebujú a ďalej krv nesajú. Hostiteľa vyhľadávajú len samice, ktoré nasatím krvi zväčšujú 80 až 120 krát objem svojho tela. Po tomto nasatí v nich dozrievajú oplodnené vajíčka. Sezónna aktivita tohto kliešťa začína v marci a končí v októbri. Ďalším u nás často vyskytovaným kliešťom je Ixodes canisuga, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v norách líšok a k masívnemu napadnutiu dochádza u psov brloharov, ktorí sa dostanú do týchto nor. Pijak lužný (Dermacentor recitulatus) je rozšírený v lužných lesoch a v okolí bažin riek a rybníkov. Tieto kliešte najčastejšie prenášajú ako pôvodcov ochorení mikroorganizmy ako sú Babezia canis, Babezia gipsoni, Borrelia afzelii, Borrelia garinii, Borrelia burgdorferi sensu stricto.
Tkz. „Kliešť psej búdy“ Rhipecephalus sanguineus (ang. „kennel tick), je rozšírený celosvetovo. Tento druh je schopný prežívať aj v budovách, a to i na severe (Kanada a Škandinávia) a na juhu jeho výskyt zasahuje až do Austrálie. Dospelý jedinci tohto kliešťa parazitujú u divokých i domácich mäsožravcov, ale aj u oviec, kôz, hovädzieho dobytka, rôznej divokožijúcich zvierat, najčastejšie u zajacov a ježkov. Nedospelé jedince tohto kliešťa cicajú krv na rôznych drobných cicavcoch. V mestskom prostredí je však jediný hostiteľ všetkých štádií Rhipecephalus sanguineus pes, človek je napadnutý veľmi zriedka. V Európskych podmienkach sú aktívne od jarí do jesene, nové nymfy a dospelý jedinci často vyliezajú po stenách zo štrbín v úrovni podlahy. Veľmi zaujímavou je skutočnosť, že ako jediný z kliešťov dokáže istý čas prežívať aj v nie optimálnych podmienkach, vďaka tomu, že má na rozdiel od iných druhov kliešťov, nízke nároky na vzdušnú vlhkosť a zdržiava sa prevažne v interiéri v psích búdach, v škárach v podlahe, v stenách. Často boli nájdené množstvá drobných larvičiek lezúcich v byte po stenách, nábytku, kobercoch, ktoré sa vyliahli po tom, čo sa nacicaná samička nakládla vajíčka pod koberec. Rhipecephalus sanguineus je malý červeno-hnedý kliešť bez akejkoľvek ornamentácie na tele. Na hostiteľa sa prichytávajú obe pohlavia, no samčeky len na krátky čas. Dospelá samička cicia na hostiteľovi asi týždeň. Po odpadnutí nájde vhodný úkryt pre kladenie a vývoj vajíčok. Pukliny a rôzne štrbiny v domoch, garážach, psích búdach a výbehoch sú ideálnym miestom. Nacicaná samička môže naklásť až 5000 vajíčok. Tým, že samička kladie vajíčka často do štrbín v psích búdach, býva v blízkosti hostiteľa veľa jedincov tohto kliešťa, čo vedie k vysokej infestácii psov. Okrem straty krvi a priameho poškodenia kože, je Rhipecephalus sanguineus vektorom mnohých patogénnych mikroorganizmov, spôsobujúcich závažné ochorenia psov. Prenáša baktérie Ehrlichia canis, Anaplasma platys, ktoré napadajú červené krvinky hostiteľa, jednobunkovce Babesia canis a Hepatozoon canis. Najväčšia pravdepodobnosť jeho zanesenia k nám je „dovoz so psom“ zo zahraničia alebo v súvislostí s globálnymi zmenami, kedy sú pozorované aj zmeny v distribúcii patologických agens, ich hostiteľov a prenášačov.
OSPRAVEDĽUNUJEM SA VŠETKÝM NÁVŠTEVNÍKOM TEJTO STRÁNKY, JA CHCEM DO DISKUSIE PRIASPIEŤ IBA TÝM MÁLOM ČOMO Z ČASTI ROZUMIEM.
Na preventívnu ochranu pred klieťom je tu dosť info, len je potrebné pustiť si filter... Prajem všetkým úspešný rok bez kliešťa
Kliešte sú celosvetovo sa vyskytujúci parazity. Psy v Európe môžu byť napadnutý až jedenástimi druhmi kliešťov, ktorých sa biológia, ekológia, výskyt a úloha ako prenášača ochorenia sa výrazne líši. Všetky druhy kliešťov v Európe, ktoré parazitujú u psov, patria medzi trojhostiteľské kliešte, čo znamená, že rôzne vývojové štádia tohto parazita ( larva, nymfa, imago, dospelý kliešť ) cicajú krv u rôznych živočíchov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu ochorenia z rezervoárneho cicavca na psa alebo človeka. Pes a človek je najčastejšie napadnutý dospelými kliešťami. Psy svojím častým pohybom v lesoch a vo vysokých trávnych porastoch patria medzi najviac ohrozenú skupinu psov, čo sa týka napadnutia kliešťami a prenosu ochorenia z kliešťov.
V našich podmienkach je najrozšírenejším kliešťom druh Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Tento kliešť sa vyskytuje po celom území, najčastejšie ho možno nájsť na okrajoch listnatých lesov, parkov, na zatrávnených plochách a podobne. Je to malý roztoč, v dospelosti saje krv iba samičky, samci už ďalšiu potravu nepotrebujú. Vývoj kliešťa je veľmi zložitý a dlhý, trvá i niekoľko rokov. Oplodnená samica po nasatí krvi odpadne z hostiteľa a v zemi kladie niekoľko tisíc vajíčok. Za 6 až 36 týždňov podľa podmienok prostredia sa z vajíčok liahnu drobné larvy. Tie už čakajú na hostiteľa a po nasatí krvi a odpadnutí sa menia na nymfy, ktoré tiež čakajú na hostiteľa. Dokážu čakať na vhodného hostiteľa veľmi dlhú dobu, niekedy i rok a pol až dva roky. Pohlavne sa nymfy rozlišujú až po nasatí krvi z hostiteľa a odpadnutí. Menší samci už ďalšiu potravu nepotrebujú a ďalej krv nesajú. Hostiteľa vyhľadávajú len samice, ktoré nasatím krvi zväčšujú 80 až 120 krát objem svojho tela. Po tomto nasatí v nich dozrievajú oplodnené vajíčka. Sezónna aktivita tohto kliešťa začína v marci a končí v októbri. Ďalším u nás často vyskytovaným kliešťom je Ixodes canisuga, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v norách líšok a k masívnemu napadnutiu dochádza u psov brloharov, ktorí sa dostanú do týchto nor. Pijak lužný (Dermacentor recitulatus) je rozšírený v lužných lesoch a v okolí bažin riek a rybníkov. Tieto kliešte najčastejšie prenášajú ako pôvodcov ochorení mikroorganizmy ako sú Babezia canis, Babezia gipsoni, Borrelia afzelii, Borrelia garinii, Borrelia burgdorferi sensu stricto.
Tkz. „Kliešť psej búdy“ Rhipecephalus sanguineus (ang. „kennel tick), je rozšírený celosvetovo. Tento druh je schopný prežívať aj v budovách, a to i na severe (Kanada a Škandinávia) a na juhu jeho výskyt zasahuje až do Austrálie. Dospelý jedinci tohto kliešťa parazitujú u divokých i domácich mäsožravcov, ale aj u oviec, kôz, hovädzieho dobytka, rôznej divokožijúcich zvierat, najčastejšie u zajacov a ježkov. Nedospelé jedince tohto kliešťa cicajú krv na rôznych drobných cicavcoch. V mestskom prostredí je však jediný hostiteľ všetkých štádií Rhipecephalus sanguineus pes, človek je napadnutý veľmi zriedka. V Európskych podmienkach sú aktívne od jarí do jesene, nové nymfy a dospelý jedinci často vyliezajú po stenách zo štrbín v úrovni podlahy. Veľmi zaujímavou je skutočnosť, že ako jediný z kliešťov dokáže istý čas prežívať aj v nie optimálnych podmienkach, vďaka tomu, že má na rozdiel od iných druhov kliešťov, nízke nároky na vzdušnú vlhkosť a zdržiava sa prevažne v interiéri v psích búdach, v škárach v podlahe, v stenách. Často boli nájdené množstvá drobných larvičiek lezúcich v byte po stenách, nábytku, kobercoch, ktoré sa vyliahli po tom, čo sa nacicaná samička nakládla vajíčka pod koberec. Rhipecephalus sanguineus je malý červeno-hnedý kliešť bez akejkoľvek ornamentácie na tele. Na hostiteľa sa prichytávajú obe pohlavia, no samčeky len na krátky čas. Dospelá samička cicia na hostiteľovi asi týždeň. Po odpadnutí nájde vhodný úkryt pre kladenie a vývoj vajíčok. Pukliny a rôzne štrbiny v domoch, garážach, psích búdach a výbehoch sú ideálnym miestom. Nacicaná samička môže naklásť až 5000 vajíčok. Tým, že samička kladie vajíčka často do štrbín v psích búdach, býva v blízkosti hostiteľa veľa jedincov tohto kliešťa, čo vedie k vysokej infestácii psov. Okrem straty krvi a priameho poškodenia kože, je Rhipecephalus sanguineus vektorom mnohých patogénnych mikroorganizmov, spôsobujúcich závažné ochorenia psov. Prenáša baktérie Ehrlichia canis, Anaplasma platys, ktoré napadajú červené krvinky hostiteľa, jednobunkovce Babesia canis a Hepatozoon canis. Najväčšia pravdepodobnosť jeho zanesenia k nám je „dovoz so psom“ zo zahraničia alebo v súvislostí s globálnymi zmenami, kedy sú pozorované aj zmeny v distribúcii patologických agens, ich hostiteľov a prenášačov.
OSPRAVEDĽUNUJEM SA VŠETKÝM NÁVŠTEVNÍKOM TEJTO STRÁNKY, JA CHCEM DO DISKUSIE PRIASPIEŤ IBA TÝM MÁLOM ČOMO Z ČASTI ROZUMIEM.
Na preventívnu ochranu pred klieťom je tu dosť info, len je potrebné pustiť si filter... Prajem všetkým úspešný rok bez kliešťa