"Žiadny vrcholový predátor sa nemôže premnožiť takým spôsobom, žeby požral všetku svoju korisť, to by viedlo nakoniec aj k jeho záhube." Toto je podľa mňa už pomaly až fundamentalisticky prezentované tvrdenie mnohých "ochranárov," ktoré má akože potvrdzovať skutočnosť, že vlk či medveď sa na SR nikdy nepremnožia a nikdy nebudú takým problémom, aby ohrozili populáciu inej zveri. A tak ich stále nebude dosť, lebo veď pokiaľ nezmizli ostatné druhy zveri, tak dravce sa stále nepotrebujú "autoregulovať." Obdobné skvosty dookola preberajú a šíria ďalší a ďalší sociálnymi sieťami "vzdelaní" nasledovníci, ktorí ani takto jednoduchú vetu nie sú schopní podrobiť kritickému rozboru. Ale keďže mnohí z týchto "allfornature" signatárov pravdepodobne považujú človeka apriori ako zlo v prírode a pre prírodu negatívny element, nie ako jej súčasť, tak sa tomu ani nečudujem, už na začiatku by im to rozbíjalo prezentovaný koncept. K predačnému tlaku len toľko, že pri kormoránovi, ktorý bol tiež nevyhnutne chránený to akosi nevyšlo, lebo keď boli zlikvidované ryby v povodí veľkých riek, tak autoreguláciu kormorána ako predátora rýb museli vykonať poľovníci a až tak, že "za zobák" sa vyplácala odmena. Treba si uvedomiť fakt, že na SR nikdy, ale už nikdy nebude "divočina", nie v podobe s akou počíta rovnica pri správaní sa dravcov v skutočne prirodzenom prostredí. Stačí si pozrieť len hustotu obyvateľstva a osídlenosť. Pre vlka u nás tvoria totiž v jeho vnímaní prirodzené prostredie a potravu aj ovce, kravy na pasienkoch, pri medveďovi dokonca aj polia s kukuricou, dostupné úle či skladiská krmovín pri intravilánoch obcí. A lov v prípade šeliem bude vždy v pomere vynaloženej energie, hroziaceho rizika a odmeny. To znamená, že nebudú priorizovať len divú zver, ale hocijakú potravu, ktorá bude pre nich v danej chvíli ľahko dostupná a bude pri nej nižšie riziko a vyššia šanca na úspech. Nie nemyslím si, že vlky a medvede nám tu vykynožia všetku zver a potom sa pustia do oviec a psov. Som však osobne presvedčený, že rastúca populácia oboch šeliem bude viesť k tomu, že z dôvodu obmedzeného teritória a možnosti lovu (keďže pokiaľ v areáli "zlikvidujú" ľahko dostupnú chorú a menej vitálnu zver, tak zdravá zver už znamená viac energie a viac rizika) tak sa zamerajú na relatívne dostupnú potravu a tou bude práve pasúci sa dobytok a ovce. A keď sa im zadarí strhnú aj vitálnu a geneticky vzácnu zver, chlapi z Poľany by vedeli rozprávať. Pri medveďovi bude podľa mňa zasa bude rásť počet kolíznych stretov s ľuďmi, bude sa častejšie vyskytovať v poliach niekde pri Seredi (tam mu už toľko omieľaná absencia "vyrúbaných" stromov a drevnej hmoty neprekáža) a najmä mladšie jedince vytláčané z teritórií iných medveďov budú čoraz viac navštevovať odpadkové koše. A nemyslím si, že sme tak bohatá krajina, aby sme staničky na odpadky budovali všade kde sa mihne medveď, lebo pár desiatok ľudí verí v návrat divočiny niekde pri Dusle Šaľa...Racionálnym riešením by bolo konečne zistiť a povedať, aká populácia vlka a medveďa je pre našu krajinu dosť. Ale merítkom pre dosť nemá byť večné čakanie na nikdy nechodiacu autoreguláciu, ale počet šeliem k reálnej rozlohe prirodzených teritórií, ich prirodzená výťažnosť pre ich potravinové potreby pri súčasnej akceptácii potrieb človeka hospodáriaceho a fungujúceho v prírode, a to jednak na divo žijúcej zveri ako aj práve mať čo najmenšie škody divou zverou pri svojej činnosti, napr. pastierstve či chove dobytka. Lebo nehrozí, aby šelmám na SR došla potrava. Na rozdiel od divej prírody človek vo svojom prostredí produkuje, sadí plodiny, chová včely, zvieratá, tvorí ďalší "jedlý" odpad. Na rozdiel od skutočnej divej prírody, nepoznačenej ľudskou činnosťou, v agrárnej krajine, pri vyčerpaní alebo obmedzení jedného zdroja je pre zver k dispozícii ďalší, ktorý pri niekde na Aljaške hľadala márne. Preto prirodzenú autoreguláciu, ktorá pre existenciu ľudskej činnosti nenastane, musí nahradiť práve človek, tak ako to robí vo svojom prostredí už xy rokov, a teda všetko čo je značne mimo prirodzených čísiel (napr. sledovaním prírastku) alebo mimo svojho prirodzeného teritória (čím myslím najmä intravilány obcí) regulovať. Podobne ako reguluje diviaky, vysokú zver či premnožené škodce napr. krtka v záhrade. Či sa to mnohým páči alebo nie, človek je súčasťou prírody, má právo z nej citlivo ťažiť a nemyslím si, že sme povinní nechávať divinu len vlkovi a medveďovi (v zmysle nech sa množia kým jej majú dosť) a nezahŕňať ju do svojej potravy, najmä v dobe, keď je stále viac na pretrase potravinová sebestačnosť. Všetci chcú jesť "bio", ale bio mäso v regáloch v obchodnom reťazci nerastie. V súčasnej dobe sa máme snažiť docieliť prirodzených počtov šeliem v našej prírode tak, aby tu boli a mali sme z nich radosť, nie aby ich nekontrolované množenie kolidovalo s ľudskou činnosťou. Veď načo dookola zbierame hovná a potom nekonečne čakáme na už neaktuálne čísla aj to len z časti územia a časti jedincov? Určením najvhodnejšej výmery pre jedinca "šelmy" a tým ich pre územie vhodného počtu by sme jednak dosiahli stav, kde by spoločnosť nebola traumatizovaná činnosťou šeliem či už na majetku alebo v intraviláne obcí, nebola by konfrontovaná ich "usmrcovaním" na parkoviskách a najmä by tieto šelmy neboli predmetom iracionálnej, avšak hmotne podloženej nenávisti. Lebo za ochranu asi najviac kričia tí čo nežijú na vidieku, nič nechovajú a nie sú konfrontovaní jednak so škodami na vlastnom majetku ani nižším životným komfortom v podobe strachu pustiť vlastné dieťa po zotmení vysypať odpadky do zbernej nádoby. Nepoznajú pocit bezmocnosti dookola opravovať vyvalené vráta po medveďovi, zničené úle či zbierať dotrhané ovce po nájazde vlkov, napriek tomu, že divej zveri sú plné hory. Nechápu koľko to stojí energie a prostriedkov a tieto "škody štátom uhrádzané" podľa mňa zďaleka nekompenzujú. A títo ľudia, pri volaní po nastavení racionálneho stavu sa dočkajú akurát rozmerov elektrického oplôtka, ktorým si majú zabezpečiť majetok, lebo oni môžu zato, že im medveď zničil úle. A cez víkend môžu pozorovať nájazdy víkendových ochrancov z miest čertiacich sa nad vyrúbaným presvetľovacím pásom v urbárskej hore či komentujúcich ako tá bryndza a korbáčiky podraželi, určite preto, lebo nenažranci už nevedia čo od poctivých turistov pýtať. Tých, ktorých zapracú odpadom polku kuka nádob v obci, odfrčia na autách späť do veľkomiest a večer budú pridávať fotky #nature #prírodatosomja #nestrieľajte vlkov! A keď nadviažem na tvoju poslednú vetu "Na strane druhej vrcholové predátory sú kľúčovým faktorom na udržiavanie populácií kopytníkov v nejakom rovnovážnom stave, teda ani veľa, ani málo. Tak akurát.", s tou nemožno inak, len súhlasiť, rovnovážny stav je riešením. S dovetkom, že pre šelmy ako medveď a vlk je v našom prostredí vrcholovým predátorom práve človek.