"Celkom chápem, že každá záujmová činnosť cíti akosi potrebu zdôvodňovať existenciu seba samej." Máš pravdu. Osobne si myslím, že presne týmto spôsobom, (potreba absolútnej ochrany šeliem a záchrany prírody, ktorú dokážu zabezpečiť len "ochranári") vystupujú práve rôzne pseudochranárske organizácie, ktoré sa snažia dokázať, že bez nich ochrana proste nepôjde a v dôsledku poľovníckej činnosti dôjde k vyhynutiu a likvidácii šeliem. Dlhoročná prax podľa mňa dokázala presný opak, napriek tomu, že sa šelmy v minulosti lovili oveľa viac (nielen poľovníkmi ale aj "bežným ľuďom"), dokonca značne nehumánne (otravy, železá, jamy, vyplácanie odmien za ich ulovenie) nevyhynuli. Keď nastal problém s populáciou medveďa, ktorý mal v minulosti značne nižšiu reprodukčnú schopnosť a trpel aj na značne nižšiu úživu svojho prirodzeného prostredia (zabudni na lány kukuríc pod Tatrami, teplé zimy, násobne vyššie počty raticovej zveri a semenné roky buka takmer každé 3 roky ako je tomu dnes, ale aj tolerancie spoločnosti voči škodám šelmami), boli to práve poľovníci, ktorí jeho ochranu iniciovali. A nepotrebovali k tomu ani eurofondy, ani sociálne siete, stačila im chuť a vôľa medveďa v našej prírode zachovať, napriek tomu, že bol podľa mňa vnímaný ako väčší škodca ako je tomu dnes. A keďže činnosť šeliem nekolidovala vďaka ich nižším počtom s činnosťou človeka potreba ich ochrany bola všeobecne pochopená a akceptovaná, práve aj s víziou, že pri náraste ich stavov ich bude opätovne možné regulovať. Šelmy dlhé roky neboli ústrednou témou prepieranou verejnosťou, skôr predmetom odbornej diskusie interných kruhov s cieľom určiť kde a ako a či regulovať, pričom stanoviská odborníkov boli akceptované jednak poľovníckou obcou a jednak verejnosťou. Následne dostali možnosť do rôznych procesov vstupovať laici (zelení pseudoaktivisti), ktorí boli síce bez odborného vzdelania či praxe, ale zato s väčším vnútorným presvedčením ako vedia veci robiť lepšie a pri kreovaní rozhodnutí oveľa viac riadení emóciami ako racionálnym vyhodnotením stavu. Následná krátkodobá prax nám ukazuje čo absolútna ochrana vybraných druhov zveri spôsobuje- od polarizácie spoločnosti, cez zvýšenie kolíznych situácii na cestách ako aj pri ľudskej činnosti až po "humánne" riešenia v podobe "eutanázie" medveďov v intravilánoch obcí. Poľovníckou činnosťou u nás žiadny druh zveri nevyhynul. Záujmom poľovníkov je udržiavať stavy jednotlivých druhov zveri v podobe, aby ju mohli kontinuálne loviť, čo samozrejme súvisí aj geneticky zakoreneným loveckým pudom, ktorý je u každého z nás rozdielny. Netreba hľadať za tým len racionálne dôvody, predpokladám, že tvoje historické ja zbieralo korienky a udržiavalo oheň, preto neočakávam, že pochopíš tých, ktorí majú v sebe viac lovca mamutov. Dôležité je, že podľa mňa aj v súčasnosti má poľovnícka činnosť význam, v kontexte agrárnej krajiny ako aj tvorby vidieka či zachovania tradícii, neoceniteľný, s dlhodobým výhľadom. Poľovníctvo je tu historicky generácie, vzhľadom na každodennú potrebu spravovania krajiny aj bude, avšak tento raciu sa vymykajúci pseudohumánny eko aktivizmus je podľa mňa iba módou posledných rokov, pričom predpokladám, že v horizonte niekoľkých rokov až desaťročí, keď budeme (a už aj sme) konfrontovaní dôsledkami rozhodnutí rôznych ľudí, na ktorých konci sú len hospodárske škody, spoločnosť pochopí, že je to slepá ulička evolúcie a nechajú ju zaniknúť. Teraz nehovorím o snahe spoločnosti správať sa ekologickejšie či šetriť životné prostredie, ale čoraz viac ľudí podľa mňa chápe, že nesadiť, neobnovovať, bezbreho chrániť a z človeka robiť závadný element v prírode je len mantrou pár až sektársky orientovaných jedincov, ktorých je počuť len vďaka fenoménu sociálnych sietí, prostredníctvom ktorých sa darí vytvárať dojem spoločenskej objednávky. Ja si myslím, že spoločnosť na SR časom nájde konsenzus a súčasťou tohto konsenzu bude aj poľovníctvo aj regulácia šeliem. Ľudia chcú prírodu, ale chcú ju v podobe, aby ju vedeli užívať teraz, v dostupnej forme. Ľudia nechcú divočinu v podobe neudržiavaných chodníkov, popadaných mŕtvych stromov a pohyb sprevádzaný ustavičným strachom či nejde medveď. Chcú čistú "hrubú" horu, kde môžu ísť na huby, pokosené lúky, vyznačené chodníky. A takáto príroda potrebuje sekeru, pílu, kosu a človeka. Všímam si a je až úsmevné, že pri argumentácii tebe podobných za škody na úrode a premnoženie raticovej zveri môžu len poľovníci nie majitelia a obhospodarovatelia lánov plodín či spôsob poľnohospodárstva, ale v prípade škôd na majetku chovateľom oviec, včiel či dobytka šelmami za to môžu práve chovatelia, lebo si nevedia riadne zabezpečiť svoj majetok. Aj toto ilustruje ako pokrivené je vnímanie reality niektorými pseudochranármi, čomu sa však nemožno čudovať, keďže rozhodnutia a argumentáciu neprispôsobujú faktom, ale svojmu cieľu- a tým je absolútna ochrana svojho vybraného druhu zveri, ideálne šelmy. Nikto netvrdí, že poľovníci so 100% úspešnosťou zabránia škodám, že sú spasitelia vidieka, ale uvedom si, čo by bolo keby ročne tých 70 tisíc diviakov a ďalšie tisíce inej zveri neulovili. A uvedom si, že toto robia na svoje náklady pri súčasnom platení vlastníkom pôdy, aby svoje hobby vedeli vykonávať. Dokonca, pokiaľ svoje povinnosti neplnia, zo zákona znášajú aj škody na plodinách a porastoch. Poľovnícku činnosť šelmy nikdy plne nenahradia, ak tomuto veríš, nemá význam s tebou ani ďalej diskutovať. Jednak v určitých oblastiach nikdy nebudú a jednak preto, že aj v oblastiach kde sa vyskytovať budú, nebudú regulovať len zver, ale všetko aktuálne najľahšie dostupné- vrátane pasúceho sa dobytka či oviec. Efektivita šelmy nespočíva v racionálne vykonávanej regulácii stavov ako to robí človek, ale v minimalizácii energie a rizika pri získavaní koristi, ktorou sú aj hospodárske zvieratá. Aj preto preferujú pri love slabé a choré jedince, prípadne všetko čo sa im podarí prekvapiť a uloviť. A spoločnosť bude podľa mňa časom postavená pred rozhodnutie- či je prínos šeliem pri regulácii počtov divej zveri natoľko prínosný, aby boli zvýšené náklady na ochranu majetku pred nimi (ktoré sa okrem iného premietnu aj do cien produktov), súčasne budú akceptované aj škody, ktoré napriek ochrane majetku budú páchať na hospodárskych zvieratách (ktoré kompenzuje štát) alebo bude prospešnejšia ich regulácia a optimalizácia stavov (pri súčasnom zachovaní ich existencie v prírode) a ušetrené prostriedky (z ochrany majetku či kompenzácie škôd) zainvestovať práve do efektívnejšieho predchádzania škôd raticovou zverou- napr. kompenzáciou nižších výmer polí, striedania plodín či ponechania časti úrody zveri s cieľom ochrániť zvyšok. Pri súčasnom stave za normálnych okolností podľa mňa k tomu časom dospejeme. Alebo dospejeme do situácie horšej až smutnej, kedy budeme kopírovať západné krajiny. Kde sú síce šelmy absolútne chránené, ale akosi ich tam nevidno. Lebo napriek tomu, že mnohí pseudochranári nepovažujú ľudský element za hodný rozhodovania o činnostiach v prírode, jeho ignoráciou dosiahnu presný opak.