Nedá mi, vyjadrím sa, aj keď podobné články dlhodobo ignorujem a teraz nebudem riešiť kto, prečo a ako tam poľuje. Ohliadnuc od toho, toto je typický príklad článku, ktorý vidí práva a potreby len jednej strany, druhú ignoruje a znevažuje a na zdôraznenie "alarmujúcej" situácie, ktorú treba akože urgentne riešiť nešetrí expresívnym prejavom doplneným hyperbolami až demagógiou, ktorú vystihujú vety "Už samotný pocit, keď si idete večer zabehať hlbšie do lesa a v blízkosti počuť streľbu ako na ukrajinskej hranici, je rušivý a budí obavu" "Skutočnosť, že po lese sa pohybujú ozbrojený jedinci, občas pochybných morálnych kvalít a bez akejkoľvek kontroly, je znepokojujúca." Ohliadnuc od toho, že danú oblasť poznám a streľbu ako na ukrajinskej hranici som tam nezažil, drzé mi príde, že autor ide z poľovníkov robiť "ozbrojených jedincov, občas pochybných morálnych kvalít, bez akéjkoľvek kontroly". Ja viem, že chce svojim článkom šokovať a vyvolať masovú hystériu a predstavu, že počas behu na železnej studienke okolo vás svištia guľky od ožratých poľovníkov, ale čo je veľa, to je moc, nehovoriac od toho, že každý držiteľ zbrane/zbrojného preukazu, či už poľovník či nie, je vzhľadom na zákonné podmienky(bezúhonnosť, spoľahlivosť) preverený tak, ako sa máloktorý bežný občan v SR. Autor sa stavia do pozície ochrancu prírody a krajiny, poľovníci mu vadia, ale stovky turistov, bikerov, psíčkarov, popíjajúcich trampov a vandalov, ktorí odpad hádžu rovno popri chodníku, to mu už nevadí, veď prvoradý je oddych. To, že počas počas víkendu to tam vyzerá ako v centre malého mesta mu asi nevadí, to na prírodu a zver asi vplyv nemá. Naivitu autora deklaruje aj požiadavka "Zriadiť funkciu Ranger – stráž lesoparku. Profesionál, ktorý by mal na starosti odlov premnoženej zveri (napr. diviakov) ak by spôsobovala škody na vinohradoch, alebo záhradách. Lovil by bezpečne, triezvy a bez túžby po trofeji. Verejnosť by bola dopredu informovaná o čase a lokalite odlovu. Okrem toho by mal na starosti kontrolu vjazdu aút do lesoparku, zabraňovanie a pokutovanie čiernych skládok odpadu či vandalizmu. Klasickým spôsobom by sa už teda v Mestských lesoch nepoľovalo a celkovo by sa odstrel znížil na nevyhnutné minimum. Existujúce poľovnícke posedy zachovať, zaznačiť do mapy, zverejniť na webe a využívať ich ako miesta na pozorovanie zvierat pre verejnosť. Veríme, že takáto služba bez dalších finančných nákladov zo strany mesta by si určite našla svojich priaznivcov." To, že by chlapec chcel využívať posedy, na ktorých nezahlobil ani klinec a ktoré sú v niekoho vlastníctve a niekto ich vybudoval, ani nejdem komentovať, nechám ho žiť v jeho socialistickej predstave fungovania štátu ďalej. Čo sa týka rangera, ktorého asi vykukal zo seriálov o Yellowstone, ok zaveďme ho- ale nech pokutuje hlučných ľudí, psíčkarov so psami na voľno, ľudí odhadzujúcich odpadky, ľudí jazdiacich po tme v lese, lebo napr. plašia zver a iných ľudí páchajúcich priestupky tak, ako je to v zahraničí. To by už bola iná pesnička, ľuďom by sa asi nepáčilo vracať sa z výletu s bločkami od pokút. Taktiež by som obmedzil vstup do lesa len pre určité množstvo ľudí, nie každému kedy, kde a ako sa zachce, miesta kde ranger bude v danom čase vykonávať lov zamedzil pre ľudí úplne, veď pre bezpečný lov vykonávaný triezvym profesionálom bez túžby po trofeji treba spraviť všetko. Na záver treba dodať, že poľovníci sú jediní, čo si za návštevu daného priestoru platia. Ale ako jediní by podľa autora mali mať práva oklieštené, jediní by mali nahlasovať všetko a pre každého. Na pol roka by som zaviedol povinnosť každému cyklistovi v mestských lesoch BA pravidelne hlásiť trasu, kadiaľ a kedy budú bicyklovať, aby pochopili, čo je byrokracia. Táto doba je v istých ohľadoch chorá a pojem aktivista začína byť "nádorom", kompromis sa predsa dá nájsť vždy a výstrel je vždy zodpovednosť strelca. Mňa osobne by poľovačka medzi cyklistami a bežcami nebavila, v prírode hľadám pokoj a samotu, nie boj o kúsok miesta na chodníku aj pre seba. Na druhej strane, diviačia v BA je problém a riešiť ho môžu len poľovníci, mesto s tým ináč neporadí a preto sa v mestských lesoch poľovať musí, ale to naivne zmýšľajúci človek, ktorý chce zažívať "divočinu" v Bratislave nepochopí.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 98

Nemáte někdo kontakt na toho Jeglika? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Reakcia na príspevok od Jeleniarisko, 26.11.2021 o 16:11 :
Ak dobre vidím, tak na tom vnadisku sú vyložené buľvy repy ...A vnadenie ani prikrmovanie dužinatým krmivom zakázané nie je ...Skrátka ďalší iniciatívny pseudoochranársky debilko, ktorý chce vyučovať zaostalé Slovensko ... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

Reakcia na príspevok od Lysec, 9.11.2021 o 11:45 :
Ospravedlňujem sa za neuvedenie autora príspevku o TV prostitútkach : Je ním Ing.Boris Greguška, PhD., svetom uznávaný slovenský lesnícky vedec , člen mnohých medzinárodných vedeckých lesníckych korporácií ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

(Nie o poľovníkoch , ale téma je nám určite blízka!) SLOVENSKÉ TELEVÍZNE PROSTITÚTKY SA ZASE RAZ PREDVIEDLI. Klimatický summit v Glasgowe Svetoví lídri sa včera na klimatickom summite v Glasgowe zaviazali zastaviť globálne odlesňovanie do roku 2030. I keď ide o chvály a pozoru hodný počin, táto iniciatíva nie je na poli medzinárodných politík ničím novým. Už v roku 2017 sa totiž všetkých, bezmála takmer 200 členských štátov OSN dohodlo a na pôde Valného zhromaždenia OSN oficiálne prijalo tzv. Strategický plán pre lesy. Ide o globálny dokument, jedným z hlavných cieľov ktorého je zastavenie úbytku výmery lesov vo svete. Dokonca sa v ňom hovorí o záväzku zvýšiť výmeru svetových lesov o tri percentá do roku 2030. Aj toto by sme sa možno mohli a mali dozvedieť zo včerajšej relácie RTVS „Správy a komentáre“, kde naša verejnoprávna televízia dala priestor tejto bezpochyby dôležitej a nanajvýš aktuálnej téme. Alebo aspoň to, aký je význam lesov pre globálnu klímu a zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny. Aj preto si zrejme pozvala Martina Lukáča, slovenského klimatológa z univerzity v britskom Readingu. Celé to však dopadlo „trochu“ inak. Aj pod vplyvom úvodnej otázky od moderátorky relácie sa pán Lukáč totiž bez okolkov pustil do témy a hneď v úvode ju prepojil s témou údajnej reformy našich národných parkov, ktorá v týchto dňoch rezonuje v slovenskej spoločnosti. „Napadla mi jedna krásna paralela. Nepodarilo sa nám presvedčiť ľudí, ktorí pracujú v lesoch, že les pre nich samých má oveľa väčšiu hodnotu, keď stojí, ako keď ho zotnú alebo keď spadne. Takýto istý problém máme v celosvetovom merítku“ takto zneli jeho konkrétne slová. Výmera lesov sa znižuje celosvetovo. V Európe je to naopak Nuž, čo na to povedať. Možno keby sa v našej verejnoprávnej televízii rozhodli dať priestor aj ľuďom, ktorí skutočne pracujú v lesoch a s lesmi, tak by sa diváci dozvedeli pravdu. Pravdu o tom, že snahou týchto ľudí nie je „zoťať“ les, aby na jeho mieste založili sójovú alebo kakaovníkovú plantáž, či pasienok pre hovädzí dobytok. A tým premenili les na úplne iný typ krajiny. Toto sú totiž skutočné príčiny odlesňovania vo svete. Na elimináciu týchto javov je potrebné sa zamerať. O tomto hovorí aj Glasgowská deklarácia lídrov. Pravdu o tom, že táto situácia je v ostrom kontraste (a nie v „krásnej paralele“) so situáciou lesov v Európe vrátane Slovenska. Že Európa je jediným kontinentom na svete, kde výmera lesov dlhodobo rastie. Že zásoba dreva (a teda aj uhlíka v stromoch) v slovenských lesoch je najvyššia minimálne za ostatných 100 rokov. To hovoria oficiálne údaje z inventarizácie našich lesov, ktorá rešpektuje medzinárodne odsúhlasené metodiky a definície. Koho je to zásluha? Nie náhodou ľudí, ktorí pracujú v lese? Pravdu o tom, že naše národné parky nie sú Yellowstone. Že síce reprezentujú snahu o zachovanie najvzácnejších častí našej prírody, avšak prírody, ktorá v mnohých prípadoch bola a je ovplyvnená ľudskou činnosťou. A že súčasné lesy v nich sú často výsledkom aktívnej odbornej starostlivosti v minulosti. Prístupu, ktorý rešpektoval aj alebo najmä ich prírodnú hodnotu. Stačí sa pozrieť na dátum založenia nášho Tatranského národného parku a na obsah právnych predpisov, ktoré kreovali cestu k jeho ochrane počas tohto dlhého obdobia. Aká je skutočná hodnota lesov - v národných parkoch i mimo nich Pravdu o tom, že snaha ľudí pracujúcich v lese zachovať naše lesy (v národných parkoch i mimo nich) v takýchto podmienkach si vyžaduje aj „zoťatie“ stromov. Napríklad vtedy, keď sa tým zabezpečí ochrana lesov, či zvýši ich odolnosť práve voči klimatickej zmene. Pri odstraňovaní veterných polomov a vývratov v snahe predísť následným lesným požiarom, či premnoženiu podkôrneho hmyzu. Že pohnútky takéhoto konania sú v prvom rade environmentálne – teda snaha o nepretržitú existenciu lesa v danom území. S rozumným využitím prírodných procesov, čo je – v zmenených podmienkach životného prostredia – často krát lepšia alternatíva, ako úplné ponechanie lesa na samovývoj. Práve kvôli riziku dlhodobej degradácie takéhoto i okolitého lesa, ktoré je determinované narastajúcimi negatívnymi účinkami klimatickej zmeny. Toto riziko musí byť kritériom pri rozhodovaní medzi aktívnou ochranou, prísnou ochranou, alebo bezzásahom. Prospeje to aj biodiverzite a iným ekosystémovým službám. Pravdu o tom, že aj zo „zoťatých“ stromov dokážeme vyrobiť drevené produkty, ktoré viažu uhlík, na rozdiel od betónu, ocele, či plastov. Aj tieto produkty prispievajú k ochrane životného prostredia. A popritom dávajú ľuďom prácu. Možno takto nejako by „hlúpi“ ľudia pracujúci v lese a na vidieku dokázali vysvetliť, aj (bezpochyby vzdelanému) vedcovi z Readingu, čo je to hodnota „stojaceho“ lesa. Avšak hodnota ÚPLNÁ. Nie čiastková, na ktorú sa aktuálne nazerá najmä cez „uhlíkovú“ prizmu pod vplyvom prebiehajúcej klimatickej konferencie v Glasgowe. Pretože, ako povedal už dávnejšie jeden nepochybne múdry človek – najväčším nepriateľom pokroku nie je stagnácia. Najväčším nepriateľom pokroku je ilúzia pokroku. Toto je tá „krásna paralela“, ktorá platí. Tak pre riešenia ohľadom globálneho odlesňovania, ako i slovenských národných parkov. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 14

Reakcia na príspevok od findula, 4.10.2021 o 8:05 :
Rudiger tomu hovorím zmysluplné využitie tej zábavnej pyrotechniky z Vlašimi... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Reakcia na príspevok od JankoSedivy, 4.10.2021 o 10:54 :
bežná prax? ,možno pre vás, nehádžte všetkých poľovníkov do jedného vreca a keď viete že to tak funguje vo vašom okolí ,prečo s tým niečo neurobíte? týchto kritizantov mám strašne rád ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Jaj kde jsou ty krásné doby kdy jsme po naháňce s několika promilemi tahli vesnicí a vystříleli všechno veřejné osvětlení.Jako vrchol všeho na konci dědiny byla dopravní značka s označením pozor zvířata.Myslivecký hospodař pak bravůrním způsobem na padesát metrů vyobrazenou krávu zasáhl přímo na komoru.Jo časy se mění.Apropo toto je varování jak by to nemělo vypadat! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 9

Reakcia na príspevok od JankoSedivy, 3.10.2021 o 18:37 :
Neviem čo sleduješ , ale zrejme hľadáš radu ako by si mal nosiť zbraň keď máš 1,6 prom. alkoholu. Nejeden z nás ti neporadí (mňa osobne by poľovačka v takom opojení nebavila). A ak ty nenosíš pri individuálnom love v revíri nabitú zbraň , tak ľutujem tvoju naivitu...Zrejme vychádzaš z amerických filmov , kde poľovníci "herci" nabíjajú v nahratých situáciách ( čím hlučnejšie tým lepšie) svoje (inak kvôli pohotovosti v rukách nesené guľovnice) len tesne pred výstrelom na zver...Ak si myslíš , že je to z hľadiska bezpečnosti (tak v obrovských nerušených priestoroch americkej divočiny ako aj u nás) správne a účelné tak len pokračuj, ale potom by si sa mal naučiť dobre strieľať na zver v pohybe, resp. uspokojiť sa s tým, že si to zase raz posral. Čo sa síce tiež dá, len či je to účelné z hľadiska úspešnosti lovu o tom by som už dosť pochyboval... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

Reakcia na príspevok od rys2, 2.10.2021 o 23:30 :
A ako nosite zbran ked chodite pod vplyvom alkoholu tak okolo 1.6 promile???? Zamyslel sa niekto nad tym? A nenosi nikto nabitu zbran? Ako potom stihate strielat ked daco kyvne uchom?(kludne to moze byt aj kolega polovnik, to sa zistuje bezne az po vystrele) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Rys2,ale ti naložil:):):):):):):):) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

smetko, ja Ta chapem ako to myslis... ale... polovnik po ukonceni polovacky je povinny zbran vybit! Takisto je povinny zbran pri ulozeni do auta a puzdra zbran vybit, cize NIE JE O COM POLEMIZOVAT a Ty to dobre vies!Aj ked Tvoj prispevok respektujem, jednoznacne suhlasim s prispevkom Lysca. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Reakcia na príspevok od schmetterling, 28.9.2021 o 14:59 :
Zlyhanie jedného (zrejme roztržitého sklerotika) nemôže byť považované za zlyhanie celej komunity. Tak dokonale sa ľudia vyselektovať jednoducho nedajú ...Chvalabohu, že nikomu sa nič nestalo - to však nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou v otázke či ZP áno, či nie ... Samozrejme , že musí pykať (ZP by už mal byť pre neho len spomienkou) a my ostatní si z toho musíme zobrať ponaučenie - ale tým to končí ...Takže aká reklama ?! Neserme si hneď na vlastnú hlavu , keď ostatní na nás len pľujú !...A mimochodom : bol by som veľmi zvedavý na tvoju úroveň zaobchádzania so zbraňou. Každoročne vidím na strelniciach desiatky mladých "jágrov" , ktorým vlastná zbraň doslova zavadzia ...A ak sa za nás (takých ,akí sme) hanbíš , čudujem sa ,že si ešte poľovník ... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 6

Reakcia na príspevok od binka, 24.8.2021 o 9:53 :
U nás to taky tak bejvávalo ... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Reakcia na príspevok od Lysec, 23.8.2021 o 19:47 :
Ono u nás vydává PL státní správa a poplatky určuje zákon o správních poplatcích (výši tedy určuje stát). ČMMJ vede jen poplatky za členství a pojištění. Na toto už by si měl asi posvítit stát. Dopad na loveckou turistiku asi stát nepoloží, ale jistě bude mít nějaký vliv. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Reakcia na príspevok od binka, 23.8.2021 o 9:21 :
Jendo asi si prehliadol tú ,, hviezdičku - odkaz ,, zaočkovaní majú zľavu... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Reakcia na príspevok od 650525, 12.8.2021 o 11:28 :
Ani druhý pokus nič moc. Z fotky nie je celkom jasné čo tam odstraňovali, možno strom rástol tesne pri ceste alebo sa vyvrátil. Ale vidieť, že ostatné stromy majú len orezané prečnievajúce konáre a nikde tam nieje zoraná cesta. Inak podľa fotky tipujem, že pôvodne cesta išla stredom toho stromoradia. Za socializmu sa bežne dlabalo na udržiavanie ciest a urobili sa nové vedľa a staré potom zarástli. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Reakcia na príspevok od miso243, 12.8.2021 o 7:47 :
Výnimočne s tebou súhlasím , pokiaľ sa to obmedzí len na udržiavanie plochy drevinnej vegetácie za účelom ochrany pôdy proti jej zarastaniu a teda aj proti úbytku jej produkčnej výmery. Naše PZ dokonca pri takejto údržbe TTP miestnemu "R"D dokonca niekoľkokrát brigádnicky vypomohlo... Ovšem naše skúsenosti hovoria, že väčšine tzv. poľnohospodárov prekáža akákoľvek drevinná vegetácia (či menšie mokrade) a odstraňujú ich zákernou ,tpv. plazivou formou, doslova po jednotlivých kríčkoch , pričom si dávajú dobrý pozor aby následným mulčovaním zničili aj jej prípadné výmladky či semenáčky. Nášmu PZ dokonca ponúkli ,aby sme vysadili alej popri poľnej ceste a brehový porast pri už dávnejšie zmeliorovanom potoku. O rok však z výsadby nič nezostalo - všetko tí chrapúni zničili mulčovaním...Dokonca si myslím, že vedenie toho vraj "roľníckeho" družstva sa dodnes z toho teší , ako s poľovníkmi vyje..ali. A to sú prosím pekne absolventi "slávnej " Poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde sa prednáša okrem poľovníctva aj ekológia ...Intelektuálny "výkvet" našich poľno"hospodárov" , len čo je pravda ...Ani sa moc nečudujem , lebo za mojich mladých čias tam chodil študovať len odpad ,okrem pár výnimiek doslova podpriemer z podpriemeru ...(Iní podpriemerní išli obyčajne na pedagogické fakulty , ale odtiaľ ich ,chvalabohu aspoň vyhádzali.) A tí noví (postmečiarovskí ) poľno - absolventi zrejme nie sú o nič lepší... Inak by to v našich poliach už muselo vyzerať trochu inak ... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Subjektom ide o dotácie od PPA a preto ničia vetrolamy, trstiny a okresné úrady im na to dajú papier a veľa papier nepotrebuje. Všetká takáto činnosť ničí prírodu a hlavne kvalita životného prostredia ide dole vodou. Skoro som zabudol vývoz čierneho zlata do pôdy za ktoré sa dobre platí nepocítia majitelia pôdy v nájomnom. To je všetko výsledok našej legislatívy a prístupu ľudí. Treba si kúpiť lietadlo, Jaguár a to má všetko pôda zabezpečiť a uživiť. Pokiaľ takýmto subjektom sa nezakáže zisk a neklepne sa po prstoch za takýto prístup k pôde, prírode a o toto nech sa stará MŽP. Lovu zdar! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

No, to mas pravdu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

odkaz, no a dalej ma uz davnejsie napadlo takmer rovnake, ako pise Jaroslav. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0