Reakcia na príspevok od
goret, 18.4.2020 o 12:57
Výňatok z "Programu záchrany hlucháňa":
1.3.4 Ľudské vyrušovania/plašenie
Turistické centrá môžu predstavovať prekážku v komunikácii medzi populáciami.
Turizmus má taktiež vplyv na zvýšenie predačného tlaku na hlucháne. Horské chaty a miesta
navštevované ľuďmi totiž prispievajú k zvýšeniu nosnej kapacity prostredia pre významné
predátory hlucháňov (napr. čeľaď Corvidae) (Storch & Leidenberger 2003). Ďalším
významným negatívnym vplyvom je plašenie. Pre hlucháňa je vyrušovanie kritické najmä
v zimných a jarných (obdobie toku) biotopoch a biotopoch rodiniek s kuriatkami počas
letných mesiacov – najmä máj, jún a júl (Ménomi & Magnani 1998). Pri porovnaní obsahu
stresového hormónu kortikosterónu v truse jedincov v blízkosti rekreačných zimných aktivít
v smrekových lesoch Thiel et al. (2011) zistili jeho rastúci obsah smerom od miest s nízkym a
stredným vyrušovaním až k miestam s vysokou turistickou intenzitou. Vjazd motoriek,
štvorkoliek a snežných skútrov sa považuje takisto za negatívne pôsobiacu ľudskú aktivitu,
ktorá pôsobí ako významný negatívny – stresový faktor, pričom v posledných rokoch
sledujeme jeho zvyšujúcu sa intenzitu. Tento faktor je významného charakteru, pôsobiaci ale
lokálne na základe dostupnosti jednotlivých lokalít. Ďalším negatívne pôsobiacim faktorom je
masívny zber lesných plodov, ktorý sa v niektorých lokalitách rozrastá, predovšetkým za
účelom predaja. To spôsobuje, že dochádza k plašeniu jedincov priamo v stanovištiach, ktoré
predmetný druh vyhľadáva. Pri dlhodobo pretrvávajúcom pôsobení tohto faktora, ako aj
vyrušovania motorovými vozidlami, môže dochádzať k zvýšeniu stresových hormónov (Thiel
et al. 2011). Avšak zabezpečením dostatočnej rozlohy vhodných biotopov je možné
významne eliminovať negatívny vplyv týchto faktorov (Thiel et al. 2011).
Okrem turizmu významne vtáky vyrušujú aj lesné práce (ťažba, odvoz dreva,
pestovné práce ...). Vyplašené jedince majú málo času na kŕmenie a odpočinok a vďaka
zníženej zdatnosti sa ľahšie stanú korisťou predátorov. Priebeh ťažby počas celého roka
nepriamo pôsobí na kondíciu, väčšiu zraniteľnosť a nižší úspech liahnutia (Zawadzka 2014).
Opakované alebo pretrvávajúce zvýšenie kortikosterónu v súvislosti aj s ľudským
vyrušovaním, môže ovplyvniť celkovú zdatnosť jedincov – telesnú kondíciu, imunitu,
reprodukciu a prežívanie jedincov (Wingfield et al. 1997). Preto lokality s vysokou kvalitou
biotopu nemusia byť obývané hlucháňmi, ak je lokalita pod vplyvom negatívnych faktorov
(napr. intenzívny turizmus) pôsobiacich zo širšieho okolia (Storch 2002), čo sa prejavilo aj vo
výsledkoch mapovania v Nízkych Tatrách (Mikoláš et al. 2013).
Negatívny vplyv turizmu je možné minimalizovať. V niektorých krajinách (napr.
Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko) boli vyvinuté programy opatrení na obmedzenie
ľudského vyrušovania (Zeitler & Glanzer 1998).
Toľko z výňatku.
Poznámka Lysec : Fotky hluchánej zveri sa dajú síce získať aj v ZOO ,ale to asi nebude zámerom tých čo vypísali fotosúťaž na túto tému. Takže super : veľmi pekná prihrávka na ochranársky smeč proti poľovníkom. Ale podľa istých obmedzene chápavých fotografov (ako napr.Goret) také tokanisko fotograf ruší zrejme menej ako turista ,ktorý tade len prejde, kdežto fotograf toho chudáka hlucháňa musí kvôli úspešnému záberu priamo vyhľadať ...Ale (zrejme podľa Goreta a podobných ) hlucháň -keďže vie ,že bude súčasťou súťaže- to úplne a trpezlivo strpí a miesto, aby odletel, tak ešte mohutnejše zapózuje ...Blahoželám, toto sa naozaj podarilo !