Prešiel som si článok pána Ďuríka a musím konštatovať, že používa veľmi podobné výpočtové metódy, ako používa ten, ktorého kritizuje v úvode článku. Výsledky možno nie sú tak silno pritiahnuté za vlasy ako v prípade elektrovlka, sú možno o niečo realistickejšie, ale metodikou výpočtu veľmi blízke: cucanie čísel z prsta a vyťahovanie dát z rukáva, ako kúzelnícky eskamotér. Všetky podobné odhady počtu vlkov na Slovensku majú jedno spoločné. Neberie sa do úvahy realita, teda výsledky monitoringu vlka. Taký monitoring totiž neexistuje. A preto môže prísť ktokoľvek a s akýmkoľvek vzdelaním, zadať si čísla o ktorých nemá ani páru do triviálnych vzorcov a počítať. Výpočet zvládne naozaj hocikto, stačí ovládať počty. Sčítať, odčítať, násobiť a deliť. Je to príklad pre žiaka základnej školy a netreba na to ani žiadne špeciálne odborné vzdelanie. Skutočnosť je taká, že NEVIEME, koľko je vlčích svoriek na Slovensku. Nevieme, koľko je priemerný počet vlkov v svorke. Nevieme, aké veľké je v priemere teritórium jednej vlčej svorky. Nevieme, aký je prírastok po odpočítaní lovu a úhynu. Netušíme, aký má vplyv pytliactvo. Samé neznáme veličiny. A prečo? Pretože nefunguje monitoring. A to je živná pôda pre rôzne špekulácie.