M98 - kríženie vlka s domácim psom je reálne (ved je to vlastne ten istý druh) i keď odborníci aj "odborníci" tvrdia, že k tomu dochádza len výnimočne tam, kde sú vlci vystrieľaní a nemajú k páreniu dosť vlastných súkmeňovcov.Tvrdia tiež,že najlepšia ochrana pred hybridmi je mať len čistých vlkov - ktorí psov vydrhnú.Lenže prípad kríženia popisovaný kanadským zoologom Mowattom v jeho knihe "Nehaňte vlka" mi ako výnimočný vôbec nepripadá (beta vlk z kompletnej svorky sa po dlhšej dobe dvorenia,spáril so sučkou eskym.saňového psa).Eskymáci a severní Indiáni vraj úmyselne uväzovali mimo obydlí honcujúce sa sučky svojich saňových pov, lebo krížence získavali silu, skromnosť a vytrvalosť vlka.Karpatský vlk bol použitý ako genetický základ pri vyšľachtení tzv.čs.vlčiaka atd.Takže ja tomu verím ,navyše ak sa v mieste kde sa prípad stal dlhšiu dobu vlk neloví (o čom však silne pochybujem).Svoje mohol zohrať aj hlad (sám som na snehu sledoval, ked v noci po spoločnej poľovačke niekoľko vlkov sledovalo pofarbené stopy po ťahaní a odvoze ulovenej zveri niekoľko km až na hlavnú Ľubochniansku dolinu).Tvrdeniu, že existuje nejaká forma nížinného vlka neverím. Existuje len rozdielny terén, ktorý vlkovi vyhovuje a taký ktorý mu nevyhovuje,resp.vyhovuje menej.Prví vlci sa napr. vo V.Fatre objavili v r.1982.Popritom už niekoľko rokov predtým sa usadili v Kremnických vrchoch, Ziari a na Orave,čiže všade naokolo.Môj názor je taký, že príčinou ich "meškania" bol príliš členitý terén V.Fatry i keď potravy tam bolo pre nich určite viac ako napr.na Hornej Orave.Zrejme ani vlk neznáša , ked mu pri behu v strmých svahoch príliš vykrúca "členky"...A zabudol som dodať, že o prirodzenom pôvode niektorých populácií vlka (napr.v SRN,ale aj ČR) sa dosť pochybuje.Takže ak sa jednalo o vlka z umelého odchovu tak to nie je strata plachosti,ale synantropné správanie, lebo ten vlk plachý nikdy nebol...