Zamyslime sa, poľovníci! - diskusia

Zamyslime sa, poľovníci!

Poľovníctvo, to nie je len vášeň pre zbrane a trofeje. Je to hlavne obrovský záväzok - záväzok každého poľovníka starať sa o zver a ochraňovať prírodu. U nepoľovnej verejnosti panuje negatívna mienka o poľovníkoch. Žiaľ, často sa o to zasluhujú svojím prístupom samotní poľovníci. O niečom podobnom som sa nedávno sám presvedčil a chcel by som sa s mojou skúsenosťou podeliť aj s čitateľmi. Pri svojich každodenných cestách do práce z Martina do Žiliny, som z autobusu už asi tri týždne pozoroval úhyn jelenice v bukovej hore na sutine v strmom svahu. Nedalo mi to pokoja a jedného rána som sa vybral s kamarátom pozrieť sa čo sa tam stalo. Ako vždy, keď idem do lesa, obliekol som sa do poľovníckeho oblečenia a zobral som so sebou aj svojho psíka - sučku bavorského farbiara. Po príchode na miesto a prejdení hlavného ťahu E18 do svahu, sme asi na sto metrov pred nami zbadali živú jelenicu. Tá, po niekoľkých sekundách zašla a zaľahla. Videli sme ju stáť presne na mieste, kde ležal spomínaný úhyn. Keď sme prišli k úhynu, zistil som, že je to minuloročné teliatko, ktoré v tom ťažkom kamenistom teréne zahynulo. Kamarát mi povedal, že živá jelenica leží od nás asi pätnásť metrov. Sučku som zobral na remeň a priblížili sme sa k jelenici. Bola zaľahnutá a mala zlomenú alebo vykĺbenú prednú pravú nohu. Bola to dospelá silná jelenica. Bola vysilená, ležala bez pohnutia a nereagovala na našu prítomnosť. Pravdepodobne ju zrazilo auto a súdiac podľa peny okolo pysku mala vnútorné poranenia hrudníka. Bolo potrebné ukončiť trápenie zvieraťa. Po dohode s kamarátom som zavolal na číslo 158, keďže sa to nachádzalo v blízkosti frekventovanej cesty. Pán policajt mi povedal, že tam niekoho pošlú. Spomenul som mu, že by bolo dobré kontaktovať poľovného hospodára zo Strečna, nakoľko sa to nachádzalo v ich revíri. Po pol hodine čakania prišiel pán hospodár aj s ďalším pánom. A tu sa začínajú moje najhoršie zážitky, ktoré ma vyprovokovali o tejto veci napísať. Pán hospodár, asi šesťdesiatnik, bez toho aby sa pozdravil alebo podal ruku, okamžite spustil výhražným tónom : „Čo tu robíte? Čo robíte v tomto revíri? Prečo ste tu so psom? Prečo ste tu s poľovným psom v cudzom revíri?!“ Takýto príchod poľovného hospodára, ako zástupcu daného revíru som si vôbec nepredstavoval! Som absolvent Strednej lesníckej školy, kde som aj absolvoval skúšky z poľovníctva pred desiatimi rokmi a člen SPK. Ešte som však nepočul o tom, že by bolo zakázané sa pohybovať kdekoľvek v lese, či cudzom revíri, sám alebo so psom, či dokonca s poľovným plemenom! Pán hospodár ma obviňoval, ako keby som tam bol pytliačiť s flintou na pleci. Dokonca sa nám (mne a kamarátovi) vyhrážal, že na nás zavolá policajtov. (Policajtov, ktorí na náš podnet zavolali hospodára k trápiacemu sa zvieraťu). Po tom všetkom nechcel ani vedieť, kde sa nachádza spomínaná zranená jelenica. Vraj si ju nájde sám! Po celom tomto incidente sme sa pobrali s kamarátom do auta a išli späť domov. Ja ako poľovník to vidím tak, že pán hospodár zo Strečna sa zachoval nečestne. Čo si asi mohol z celej situácie odniesť môj kamarát? Myslím, že na túto skúsenosť nikdy nezabudne. Namiesto toho, aby sa hospodár zachoval slušne, urobil presný opak. Za nahlásenie zranenej jelenice sa nám ani nepoďakoval a ďalej sa vyhrážal. Ukázalo sa, ako niektorí poľovníci vrhajú zlé svetlo do našich radov – bola to hanba. Lovu zdar!

Ján Bízik