Trúchlim a som nešťastný. Považujem však za potrebné sa Vám zdôveriť. Štefanská poľovačka je v našom združení tradíciou od jeho založenia. Tešil sa aj môj štvornohý priateľ osemročný modrý gaskonský hrubosrstý durič Verseau. Mal veľkú chuť pracovať a hneď na začiatku prvého pohonu hlási unikajúcu zver dozadu. Čakali sme ale jeho hlas stále slabol za horizontom. Pohom sa skončil a pes sa stále nevracia. Stalo sa mu to po prvýkrát. Mal výborný nos a vždy sa dokázal vrátit po svojej stope. Poznáte to nekonečné čakanie určite mnohí. Sú to dlhé minúty, hodiny a niekedy aj dni. Žiaľ nepomohlo čakanie ani do večera. Na mieste kde sme sa rozišli som položil jeho deku a v noci som obehol autom ešte všetky dediny v širokom okolí, kde by mohol z kopcov zbehnúť. Bez výsledku. Ani ráno ma na deke nečakal. Okolo obeda som sa rozhodol spolu s plidisky sledovať jeho stopu na snehu. Bolo to náročné a dlhé sledovanie. Žial sme videli jeho nespráne smerovanie do susedného revíru. Bolo zjavné, že zver už nedurí a iba sa snaží zorientovať. Po dlhých kilometroch sa rozhodol vrátiť sa po vlastnej stope. Bežal po ceste pastvou v lokalite Močiar nad obcou Šuľa, okr. Veľký Krtíš v uznanom poľovnom revíry Lysec. Pastva bola plná stôp od zveri lebo ako to býva v mnohých revíroch zvykom, praktizuje sa tu zimné prikrmovanie presne v zmysle zákona. Dve vlečky siláže na dvoch miestach obrovskej lúky a všade dookola nastavané posedy. Mali sme problém sledovať jeho stopu a už sme to chceli vzdať. V tom som zbadal jeho nehybné telo a neudržal som sa na nohách od žiaľu. Hora začula môj rev a plač. Bol koniec. Dostal som odpoveď na otázku prečo sa nevrátil.

Čítanie zo stôp v snehu. Pes beží po ceste a snaží sa sledovať svoju stopu aby sa mohol vrátiť k pánovi. Prichádza auto. Pes vybočí z cesty asi 15 metrov k prvým kríkom. A tu ho zasiahne guľka vystrelená "poľovníkom" , pravdepodobne z auta. Pre mňa zatiaľ ešte neznámy "lovec", vystupuje z auta a kráča k svojmu " úlovku ", aby mu dal dole z krku výstražný oranžový obojok. Nasadá do auta a pokračuje v autopirši. Nehybné telo verného štvornohého priateľa ostava ležať na snehu.

Aj takí sme my, poľovníci....