Nedá mi , aby som ako dlhoročný poľovník z povolania a zároveň ako člen PZ nezareagoval na termín "ľudové poľovníctvo" spájaný so socialistickými "vymoženosťami".. Kedysi som sa totiž zaujímal ako je to so zastúpením poľovníkov v pomere k počtu obyvateľov v jednotlivých štátoch. Už tie poznámky nemám , ale bol som prekvapený , že SR,ČR ba ani celý východný blok nepatrili v tejto štatistike ku špičke. Dalo by sa povedať, že patríme možno tak ku európskemu priemeru. Preto by som miesto termínu "ľudový poľovník" používal skôr názov "bežný poľovník" (dalo by sa tiež povedať ,že je to poľovník, ktorý sa neregrutuje z ekonomickej skupiny "horných desaťtisíc").Na základe takmer 50 ročných skúseností môžem povedať, že v PZ(PS, či iných poľov.zoskupeniach) aktívne , t.j. intenzívne poľuje najviac ak tak tretina členov. Lenže tie dve menej aktívne tretiny majú pre poľovníctvo tiež svoj význam. Okrem toho, že platia a štatisticky potvrdzujú význam masy, v revíroch vždy odvedú svoje povinnosti a tiež sú zárukou prenosu a agitácie poľovníctva vo svojich rodinách a blízkom okolí. Navyše mám celkom konkrétny dojem, že všade tam , kde je dostatok bežných poľovníkov, majú čo loviť aj tí "movitejší". Najlepšie to potvrdzuje skutočnosť, že napriek viac ako 50-ročnej ochrane veľkých šeliem na západe Európy, tieto tam stále na väčšine územia chýbajú, alebo sa tam vyskytujú len vo veľmi nízkej populačnej hustote. Tamojší kolegovia totiž veľmi dobre poznajú rovnicu : totálne chránené predátory = prázdne , alebo takmer prázdne revíry...