S odstrelom psov problém nemám. Na dedine vždy vieš, komu asi pes patrí. Horšie je to v mestách a prímestských častiach. Náš bývalý starosta okrem ľudí poznal v dedine ešte aj psov. I keď úsmevné, ale malo význam nie len pre nás poľovníkov, ale bolo to aj v prospech majiteľov a ich psov. Pokiaľ pes vyložene neštval zver, tak som vždy zistil čí je to pes. V kľude som majiteľovi vysvetlil, že pohyb psov v revíri nie je povolený a pokiaľ bude naplnená litera zákona, tak že môže prísť o svojho štvornohého miláčika. Normálny človek to pochopil a rozišli sme sa v pohode. S nenormálnym som sa stretol iba raz a o svojho psa prišiel. Exekútorom som síce nebol ja, ale keď nepomohol dohovor, tak úradoval druhý kolega, ktorý pristihol psa pri štvaní zveri. Aj keď je mi to ľúto, ale na aroganciu a hlúposť majiteľa doplatil jeho pes.
Dúfam s Heklerom a aj s mnohými ďalšími, že prezident novelu nepodpíše. Je to skutočne diletantská novela bez elementárnych znalostí celej problematiky. Súhlasné stanovisko s voľným pohybom mačiek môže zaujať iba človek, ktorý nemá absolútne žiadne znalosti o „mačacej duši“. Mačka na rozdiel od psa i keď jej domestifikácia spadá tisíce rokov pred náš letopočet si zachovala svoju slobodu duše. Mačka je „osobnosť“, ktorá sa nepodriadila v plnej miere človeku ako pes. Mačku mimo domu, dvora alebo bezprostredného okolia neprivoláš.
( Výmimka je snáď len náš Muro, alebo pár mačacích výnimiek, ktorý ma pravidelne ráno odprevádza do práce viac ako sto metrov od domu .) Mačka je lovec, tichý zabijak, ktorý doma pri peci, alebo na kolenách majiteľa s plným bruškom spokojne pradie, ale vonku, v prírode je lovec – zabijak a to i napriek tomu, že loviť nemusí. Lovecký pud z mačky človek nevykorenil za tie tisícky rokov, čo mačku chová. Kto mi chce oponovať môže, ale viem dobre o čom píšem. Moja nebohá manželka mala chovnú stanicu perzských mačiek. Plemeno bolo po stovky generácií chované na dvoroch perzský šachov než sa dostalo do Európy. Po stáročia ale tieto mačky nestratili lovecký pud. Raz k nám do bytu „zablúdila“ belórítka, ktorá mala hniezdo nad naším oknom. Tak to nikto nevidel, čo tie mačky robili. To bol lov, ktorý sme museli ukončiť uterákom a tvrdým vykázaním mačiek z miestnosti. Inak by pre belorítku život určite skončil. Ten, kto nechodí do prírody, nepozoroval mačku a jej lov pochopí asi ťažšie. Povrchný pozorovateľ by povedal, že mačka je v prírode užitočná, veď chytá len myši. Ale naozaj chytá len myši? Kto sa dobre díva a pozoruje mačky po celý rok, tak dobre vidí tie lovy na drobné spevavce, ktorými majstrovsky redukuje ich stavy. Takže tak nejako je to v skutočnosti s mačkou. Mačka v prírode je zabijak. Túlavá a ani žiadna iná mačka naďalej nepatrí do revíru, do prírody.
Nedá mi, ale veľmi úsmevne na mňa pôsobí ods. 7 § 24 podľa novely :
„(7) Ak dôjde k usmrteniu zveri alebo spôsobeniu škody na zveri psom, jeho držiteľ je povinný túto skutočnosť bezodkladne nahlásiť užívateľovi poľovného revíru a nahradiť mu vzniknutú škodu.“. Prepáčte, za výraz, ale to je taká kravina, ako keď sa má zlodej prihlásiť na polícii po tom, čo kradol. Je to skutočne perla ducha....
Na záver len toľko, že som optimista, že po nesúhlase resp. nepodpísaní novely zákona prezidentom v parlamente druhý krát neprejde. A tej poznámky pod čiarou 23a) § 43a ods. 2 „Stavebného zákona“ by som s vôbec neobával. Posed nie je budova ( pravda pokiaľ nejde o snobský posed v podobe chaty nejakého zbohatlíka ) podľa stavebného zákona i keď majú niektoré posedy strechu. Treba vychádzať z dikcie zákona.
