zakon o prijati za clena - právna poradňa

Win243, dik za podporu. Niektori ludia ziju zjavne mimo reality.

Pozrite si § 12 , § 13 zákona. Ako sa môžu vlastníci rozhodnúť o užívaní PR. Podľa Vám (Sager) napr. v 1000 ha poľ. revíri, ak by mali všetci po 1 ha pôdy, muselo by poľovať 1000 poľovníkov. Opakujem vlastník, vlastníci, rozhodujú podľa podielu na výmere PR. Kúpte si 1000 ha pôdy v srnčej oblasti, a máte PR - § 12 zákona. Aj parlament rozhoduje nadpolovičnou väčšinou.

Bugarik, vy ste zatrpknutý človek. Toto nie je forma ako dosiahnete nápravu. Je mi Vás ľúto.

Nuz nase skurvene zakony malo by sa prihliadat i nato ozaj niektori poluju i vo viacerych zdruzeniach a nie su vlastnikmi pozemkov to je ta spravodlivost ony mozu a co su vlastnici pozemkov tak su im dobri len na podpisani zmluv na uzivanie v jednych zdruzeniach vylucia so zdruzenia a dovod ? Nakolko nie ste vlastnik pody a kde ste vlastnik tam vam odpisu nakolko mame dost clenov ale kolky su tam co nevlastnia nic tekze kde je spravodlivost ?Skurvenci jedny .

Zavisi od toho, ci ide o PZ ako organizacnu zlozku SPZ (tu je nutne vychadzat zo Stanov SPZ). Ak ide o inu polovnicku organizaciu, sucasna legislativa nebrani zakotvit si do stanov odlisne podmienky co do hlasov potrebnych na prijatie clena.

Dobry, za prijatie clena polovnickeho zdruzenia je nutna nadpolovicna väcsina vsetkych clenov.Moze si zdruzenie pri prijati za clena upravovat percentualnu vysku podla seba?

Sager, Ústava chráni vlastnícke právo, no podrobnosti vždy upravuje zákon. Ak namietate nezákonnosť majoritného princípu v rámci užívania PR, potom môžete za protiústavné označiť aj ust. § 139 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Nemusíte so mnou súhlasiť, ani ja si neviem osvojiť Váš právny názor. Skúsme sa rešpektovať a keď si myslíte, že niektoré ustanovenie zákona o poľovníctve je v rozpore s Ústavou, obráťte sa na Ústavný súd alebo konajte ako to považujete za vhodné. Sám mám výhrady voči niektorým ustanoveniam zákona o poľovníctve, ale zakotvenie majoritného princípu je nevyhnutné. A ešte toľko, že ak citujete ust. § 11 ods. 1, citujte ho do konca, nakoľko sa odvoláva na ust. § 5 zákona o poľovníctve. Vaša teória vyvracia aj podstatu združovania v PO, ktorá je do zákona o poľovníctve prevzatá zo zákona o združovaní občanov. Elementárny princíp združovania občanov by bol núteným prijatím istého vlastníka absolútne narušený.

Hunternh dobre, tak poviem aj B, samozrejme podľa mojej neprofesionálnej predstavy ako by sa to dalo riešiť. Ak to bude nejaké „kostrbaté“ tak prepáč, nie som právnik. Odvolávam sa na článok 20, ods. 1, Ústavy SR: Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. ..... Ods. 3,toho istého článku: Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. ... Z uvedených citácií mi vyplýva, že či vlastním 1000 ha alebo 1 m2 poľovných pozemkov mám rovnaké práva. V mysle zákona o poľovníctve § 11 ods. 1, o užívaní práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci poľovných pozemkov. Podľa mňa je v rozpore s citovanými ustanoveniami ústavy ak by vlastník 1000 ha zneužil svoje postavenia na úkor vlastníka 1m2. Čiže, aby bol zákon o poľovníctve v súlade s ústavou, malo by byť v ňom uvedená formulácia asi v tom zmysle, že vlastník poľovných pozemkov v príslušnom poľovnom revíri, ak vlastní poľovný lístok a má záujem o členstvo v poľovníckej organizácii, ktorá má prenajatý tento revír, sa stáva zo zákona členom tejto organizácie. (Zo zákona sú všetci poľovníci členmi SPK aj tí čo nechceli byť.) Čo sa týka ust. § 13 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona o poľovníctve hovoriacich komu možno podstúpiť užívanie poľovného revíru písomnou zmluvou. Vidím to vcelku vo všetkých troch prípadoch jednoducho. Sformulovať ustanovenie zákona o poľovníctve tak, aby v zmluvách o užívanie poľovného revíru s týmito subjektmi bolo zakotvené, že vlastník poľovných pozemkov má právo podieľať sa na práve poľovníctva v rozsahu vzájomne dohodnutých podmienok priamo uvedených v týchto zmluvách, v závislosti od veľkosti svojho podielu z celkovej plochy. Predstavujem si, že by to mohlo fungovať tak, že medzi prenajímateľom uvedený v § 13 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona o poľovníctve a vlastníkmi hoci aj 1m2 poľovného pozemku, samozrejme ak sú poľovníci, by sa priamo v zmluvách o užívaní revíru uviedlo napríklad: vlastník pozemku sa bude starať o 1 krmelec a 1 posed alebo solisko a užívateľ revíru sa zaviaže vlastníkovi vydať povolenie na odstrel tzv. škodnej alebo 1 ks holej zveri atď.. (Koľkí poľovníci bez revíru vlastniaci poľovné pozemky by boli vďačný mať možnosť starať sa o zver a mať povolenie hoci aj na odstrel tzv. škodnej). Na záver zastávam aj ja taký názor, ktorý som na tomto webe niekde čítal, že vlastníci poľovných pozemkov by mali mať iné právo než nevlastníci, ktorí niektorí poľujú aj v 2 až 3 poľovníckych organizáciách (združeniach) nemajú ani len ten 1 m2 pôdy a medzi seba vlastníka nepustia zvlášť mladšieho. Bol by som zvedavý ako by to riešil súd vzhľadom na Ústavu SR. Toto všetko však predpokladá dobrú vôľu riešiť veci zo strany legislatívcov a poslancov SNR na podnety práve poľovníkov s právnickým vzdelaním.

Sager, ja si nemyslím, že by bola legislatíva v tomto smere zlá. Ak niekto napíše A, nech napíše aj B, t.j. ako by to malo byť v zákone naformulované. Ak by sa zakotvilo generálne právo vlastníka poľovného pozemku na výkon práva poľovníctva, stačilo by kúpiť čo aj 1 m2 poľovného pozemku a mohol by som si nárokovať na členstvo. Navyše neviem ako by to bolo ošetrené, ak by užívateľom revíru nebola poľovnícka organizácia, ktorá má svoje členstvo, ale iný subjekt v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona o poľovníctve. To že niekto vlastní poľovný pozemok mu ešte negarantuje, že ho budem môcť aj poľovnícky užívať. Zakotvenie opačného právneho stavu vidím ako omnoho väčší problém v praxi.

Hunternh, uvedomujem si a súhlasím, že je to veľký problém presadiť takýto postup. To však v podstate hovorí aj o kvalite platného zákona o poľovníctve. Vidím to ako krivdu na vlastníkovi poľovných pozemkov, keď mu zákon o poľovníctve jednoznačne ako fyzickej osobe, nezaručuje svoje pozemky poľovnícky využívať (hoci aj cestou členstva v poľovníckej organizácii) za predpokladu, že spĺňa všetky ostatné požiadavky.

Sager, v teoretickej rovine to znie krásne, ale prakticky si to predstaviť neviem.

Uvedený problém navrhujem riešiť tak, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov prijať vlastníkmi také uznesenie aby poverení zástupcovia vlastníkov podpísali nájomnú zmluvu len s tou poľovníckou spoločnosťou (združením), ktorá sa zaviaže prijať vlastníka poľovného pozemku za svojho člena, ak spĺňa podmienky (je poľovník) a chce v danom revíri poľovať. Samozrejme to predpokladá zo strany vlastníka pôdy zúčastniť sa na zhromaždení a presadzovať takýto postup.