Môj prvý srnec

Moje poľovnícke pokusy o ulovenie prvého srnca neboli jednoduché ,či to boli príhody so starým otcom alebo s mojim otcom.Dva pokusy skončili tak,že vo finálnej fáze som sa roztriasol tak že keby som vtedy fajčil tak si cigaretu miesto do úst pichnem pravdepodobne do oka.Smola vyvrcholila,keď mi istého srnca odplašilo práškovacie lietadlo ,ktoré v tom čase sa rozhodlo skultúrniť pole a odplašilo mi môj objekt loveckej vášne.Až prišiel 2.júl 1990...Sedeli sme s bratom na hrádzi pri Váhu,otec asi 300 metrov nad nami.Vyšiel srnec v paroží veľmi slušný.Brat ,ktorý mi robil "sprievodcu" mi nedovolil streliť,lebo pokyny od otca boli že lovím srnca slabého,vhodného na prvého.Mám sa však ísť opýtať.Neviem či som voľakedy pred tým a potom tak utekal ako teraz.Otcovo poľovnícke srdce zmaklo"je to prvý tak môžeš" povedal mi,v duchu si však povedal"aj tak tam už čakať nebude".Sv.Hubert to chcel ináč.Srnec tam čakal...Padla rana,srnec odskočil do lesa.Teraz dobehol otec v seniorskom rekorde.Po spoločnej krátkej dohľadávke,sme ho našli.Vyvádzali sme ako fotbalisti,keď dajú víťazný gól na MS.Fotografie sú pamatné i tým,že sú to prvé farebné snímky v rodinných albumoch.Lovu zdar priatelia.