vážska kaskáda

z roku 1930, ktorý vytýčil tiež plán sústavnej elektrifikácie Slovenska. V roku 1936 bola uvedená do prevádzky ako prvá vodná nádrž Dolné Kočkovce a prvý stupeň derivačnej kaskády v Ladcoch. V rokoch 1940 až 1946 pokračovala výstavba ďalšieho stupňa v Ilave, v rokoch 1943 až 1949 tretí stupeň energetickej kaskády v Dubnici a až po II. svetovej vojne v rokoch 1952 až 1956 sa táto kaskáda, označovaná tiež ako I. vážska kaskáda, dokompletizovala realizáciou štvrtého stupňa v Trenčíne (Skalka). Zdá sa, že tempo výstavby bolo pomalé, ale postup stavebných prác ovplyvňovalo viacero faktorov. Aj keď snahy o elektrifikáciu krajiny existovali, odbyt vyrobenej elektrickej energie narastal len postupne a rozmach zaznamenal až postupnou industrializáciou Slovenska. V roku 1941 sa začala stavať Oravská priehrada, neskôr sa rozbehla aj výstavba II. vážskej kaskády v úseku Trenčín – Piešťany, následne aj Hornovážska kaskáda Krpeľany – Sučany – Lipovec. V tom čase bola rozostavaná aj Nosická priehrada s ukončením v roku 1948, takmer súbežne vodná stavba Drahovce – Madunice (1956-1960). S odstupom času sa realizovala Strednovážska kaskáda Hričov – Mikšová – Považská Bystrica, ktorej 40. výročie začatia prevádzky si v súčasnosti pripomíname.