popis: Neskoré augustové ráno ma zastihlo na svitaní pod kríkom hlohu.. Nie som celkom presvedčený, že budem loviť, ale ak by náhodou.. zopár jeleňom som už od začiatku sezóny "odpustil", ale možno dnes ráno príde ten o ktorom váhať nebu...Neskoré augustové ráno ma zastihlo na svitaní pod kríkom hlohu.. Nie som celkom presvedčený, že budem loviť, ale ak by náhodou.. zopár jeleňom som už od začiatku sezóny "odpustil", ale možno dnes ráno príde ten o ktorom váhať nebudem.. brieždenie spestruje zaťahujúca črieda holej. Za ňou sa z priľahlého potôčka na lúku zjavuje jeleň... druhý.. tretí.. desiaty.. v čriede jeleňov čítam veľa junákov v druhej , tretej hlave. zopár šestákov o ktorých uvažujem, že ich čas príde neskôr vzhľadom na nevyzreté parožie.. V čriede je jeden nepravidelný 12torák ktorého tipujem na začiatok tretej vekovej triedy. Mohutné koruny a jeden chýbajúci nadočník ma však napriek tomu, že by nespĺňal kritériá chovnosti neuspokojili natoľko, že by som posunul handspanung smerom hore. So stúpajúcim slnkom nad obzor konštatujem, že ako to už pri takomto type poľovačky býva, zrejme sa schyľujem k záveru rannej postriežky. Premýšľam, že doma aj tak ešte všetci budú spať, tak strávim čas prechádzkou okrajom lúky. Na moje prekvapenie zhruba po dvesto metroch chôdze zbadám troch jeleňov spásať kríky na opačnom konci lúky.. Vzdialenosť, ktorá nás delí nie je veľká. V momente čítam jedného "veľkého" 14toráka, jedného obojstranne korunového 10toráka a ten tretí mi nechce odhaliť vrch kmeňov.. po chvíli identifikujem na pravej strane korunu, ale na ľavej sa mi marí iba vidla.. žeby predsa? prebehne mi hlavou.. súčasne s touto myšlienkou sa jelene ako na povel dajú do pohybu ale smerom ku mne.. v kroku preverujem posledného z nich. Nezdalo sa mi to. naozaj je tam iba vidla. hodnotím ho ako vrch druhej vekovej triedy a poistka na Helixe ide smerom hore. Povolenka vypísaná od I. po IV. mi dáva v tomto prípade jasný povel, že nie je na čo čakať.. Ale jelene akoby vedeli prichádzajú rovno "do štichu".. Zasekli.. tie sekundy mi pripadajú ako večnosť a s pomyselným úspechom sa v duchu lúčim. v tom jelene prudko stočia smer a dajú sa do poklusu smerom odo mňa. Urobím zopár krokov, aby som preklenul malú terénnu nerovnosť a už som založený v trojnožke. V duchu som presvedčený, že pred koncom lúky zaseknú.. A ver, či nie, stalo sa.. V rade za sebou pred poslednými kríkmi zastanú všetky tri na "blat" a istia. Pohľad na posledného z nich mi však v tejto chvíli navodzuje pocit, že jeleň bude ešte starší ako dvojka.. Kríž za lopatku a s doznievajúcou ozvenou výstrelu miznú spolu v kríkoch.. Ranou som si viac menej istý... Povinná chvíľka čakania a idem na "hotové".... Aké je však moje prekvapenie, keď na predpokladanom mieste nástrelu nenachádzam absolútne nič.. som presvedčený o tom, že na 100% viem kde zmizli jelene v kríkoch.. prechádzam blízky okraj lúky s termovíziou v ruke. Schádzam k potoku, kde predpokladám, že jelene unikali.. Niet farby, niet jeleňa.. Cítim ako sa ma zmocňuje beznádej a zúfalstvo a zároveň to neviem pochopiť.. Pribúda čas a stúpa teplota. Viem, že táto kombinácia nie je dobrá.. Po hodnom čase bezradného hľadania zhodnocujem, že toto musím vyriešiť inak. Dvíham telefón. Zvoní.. Keď sa ozve známy hlas trochu si vydýchnem. "Ahoj Martin" oslovujem kamaráta.. "Ideme hľadať??" pýta sa ma s úsmevom jemu vlastným.. V krátkosti mu opisujem situáciu a jeho slová: "neboj sa, o chvíľu som tam a nájdeme ho" mi pripadajú veľmi sebaisto.. Ale ako už viackrát predtým vkladám v neho plnú dôveru.. Netrvá ani hodinu a kamarát Martin zapína GPS a pýta sa kde je nástrel. Ukazujem mu kde som strieľal a kam jelene odskočili. Vidím ako farbiar Fago overuje miesto, ale "neopiera" sa do remeňa ako som bol zvyknutý predtým.. V duchu si hovorím, že ak ho nenájde Martin s Fagom, tak už nikto.. Po chvíli preverovania prejdú spolu možno 50 metrov vyššie po lúke a vtedy zbadám to "opretie" sa do remeňa.. po pár sekundách Martin hlási: "mám farbu".. po ďalších možno 50tich metroch z kraja kríkov opäť hlási: "už ho vidím"... "Čo vidíš??" Kričím.. "Jeleňa", odpovedá s úsmevom... NAOZAJ... Nepravidelný desatorák s prestrelenou komorou leží pár metrov od okraja lúky.. Akurát možno 50 - 60 metrov vyššie ako som bol presvedčený že odskočil.. Bol by som sa radšej v r... videl... hovorím Martinovi. Ubezpečil ma, že je to v poriadku.. Opísal, že počas sezóny absolvuje veľa podobných dohľadávok.. PONAUČENIE 1. Pri streľbe na otvorenom priestore lúky som výrazne podhodnotil vzdialenosť a videl som to, čo som chcel vidieť, resp. nevidel som to, čo som mal vidieť.. PONAUĆENIE 2. napriek tomu, že vyvrhnutý jeleň bez hlavy a bez ratíc mal na háku 116kg a pôsobil mladším dojmom, jeho vek ma prekvapil.. (Otázka na Vás priatelia, koľko mu tipujete??) Na záver: Ďakujem nesmierne môjmu zelenému kamarátovi Martinovi a jeho vernému spoločníkovi Fagovi, ktorí už zachránili nejeden úlovok.. Napriek tomu, že už mám ulovených veľa kusov zveri, s pokorou si uvedomujem, že poľovačka Ťa vždy vie prekvapiť a niečo nové naučiť.. Farbiarom, Lesu a Lovu ZDAR priatelia!! zobraziť celý popis