nedeľné stretnutie :)

stúpala som po repkovom strnisku, v duchu šomrajúc, že som si zradila srnca so srnou. Už som ani nič nečakala, veď ísť potichu sa ani nedalo. Keď som bola na rozhraní strniska a bažiny, zazdalo sa mi, že vo vysokej tráve vidím ryšavý fliačik, ktorý mi rýchlo zmizol. V tej šachorine a tráve nebola šanca dobre vidieť, ale vravím si, za pokus to stojí....postavila som sa za pŕhľavu (inde sa nebolo kde maskovať) a pískla som. Očami som hľadala v tom vysokom poraste, či sa niečo pohne....a predsa. Si tam. Potešila som sa. Pískla som znovu a to som ho už videla ako skočil. Nebol hlúpy. V tej spleti tráv to išlo naozaj ťažko. Vrátil sa na lúku a keď som znovu pískla, rozbehol sa priamo ku mne. Keď prišiel celkom blízko, nepozdávala som sa mu....odskočil, ale na písknutie zase prišiel bližšie....takto sme sa doťahovali dosť dlho. Z lúky prešiel na strnisko, chodil okolo mňa na vzdialenosť 10 metrov, naťahoval krk, sondoval čo som zač. Až keď som sa mu prihovorila aby šiel, tak dvomi skokmi bol v šachorine. Bolo to milé ....a snáď sa ešte stretneme niekedy.