Čertík mal smolu

Po niekoľkých neúspešných vychádzkach za srncom mi kamarát poradil inú lokalitu. Vraj tam včera podvečer videl naháňať sa dva mladé srnčeky.Pri novom posede je veľká lúka ohraničená medzami. Už o pol ôsmej vyšla skupina danielej zveri, neskôr srny a jelenice s mláďatmi. Obdivujem tu krásu a niečo si aj pofotím. Pomaly sa stmieva a po srncoch ani slychu. Chvíľku ešte počkám, keď v tom z ľavej strany asi na 60 metrov vybehne na lúku srnčie. Pozerám ďalekohľadom, ale medzi ušami /ani nohami/ nemá nič, bude to srna. I keď sa vzďaľuje, pre istotu zavábim srnča, ale nereaguje. Ale keď zapískam srnu, hneď zdvihne hlavu a pozerá k posedu. Teraz už vidím, že na hlave má tmavé kudrlinky, ale už nestrieľam. Večer volám z domu kamarátovi ako som dopadol.Vraj mi zabudol povedať, že jeden srnček mal asi 2cm vytlčené gombičky a ten druhý čo som dnes videl ich mal ešte v srsti. Na druhý podvečer som znova na posede. Pred pol deviatou z medze na pravej strane konečne vyšiel včerajší srnček. Overím si to v ďalekohľade a beriem do rúk pušku. Je to síce vyše 100 metrov, ale verím si. Automaticky odisťujem, dávam napináčik a čakám,kedy sa mi trocha natočí. Stále odchádza otočený zadkom, ale stihnem ešte zapískať srnu. Reaguje a zastaví, ale otočí iba hlavu. Nedal mi šancu vystreliť a vzdialil sa. Odfúknem si a pozriem na lúku z ľavej strany. Na 80 metrov sa pasie jeho kamarát gombičkár. Preložím pušku, pre istotu ešte raz pozriem hlavu, zamierim tesne za lopatku a potiahnem. Srnec sa vzopnul na zadné a prudko vyštartoval. Potom spomalil, trochu sa zatočil a padol. Všetko to trvalo asi 10 sekúnd. Teraz som si už vydýchol od radosti a spokojnosti. Prišiel som k nemu, poďakoval sa , dal zálomky a povedal mu: "Prepáč, teba som nechcel streliť, mal si smolu." A tu príbeh o čertíkovi končí, lovu zdar priatelia!