Dlho očakávaný návrat časť 2.

Po večernom úspešnom love lanštiačky som sa rozhodol ráno ísť porieť po nejakom jazvecovi alebo líške. Ešte v noci ked sme autom šli po úlovok som v okolí videl jazveca a dva kusy líšok z toho jeden pekný lišiak. Po krátkom spánku zvoní budík a ja vhupnem do monduru a hor sa do hory. Moje kroky vedú v podstate rovnakým smerom ako pred cca deviatimi hodinymi. Na mieste ulovenia lanštiačky ostalo trochu zrazenej krvy, tak si vravím že tam môže niečo dôjsť. Na miesto som došiel pri brieždení a hystória z večera sa ráno opakovala, s tým rozdielom že od dediny mi prišiel pekný lišiak. Priznám sa že po krátkom spánku moje reflexi neboli také ako večer. Líšiak ma zbadal a dal sa na útek. Spravil ale osudovú chybu, po úteku cca 20 metrov zastavil aby si ma ešte raz obzrel. To už moja osmička bola v palici pripravená na akciu. Lišiak značí ranu na makko a ešte chvíľu odbieha. Ja ho pozorujem cez puškohlad, kde vidím že po pár metroch padá a odkazuje. Po krátokom hladaní nájdem úlovok Je to samec a celkom veľký. Tak si ho stiahnem k ceste a pokračujem v pirši. Cestou ešte natrafím na srnčiu /tohto roku máme celkom slušnú populáciu čo ma teši a už sa neviem dočkať buducej sezóny/. Stretnem ešte pár kusov vysokej a poberám sa po lišiaka. Rozhodol som si vyrobiť lebku, kedže je to celkom velký kus. Robil som to po prvý krát a tak to aj dopadlo. Trofej som asi rozvaril a pri odoberaní tkaniva mi popraskali kostičky. Čo ma veľmi mrzí... ale aj to sa stáva. Musím si cez zimu posvietiť na líšky znova. Lovu zdar priatelia!