popis: Z veľkomesta, keď tak Košice môžem nazvať, som sa už tretí týždeň nevedel dostať na vidiek a tým pádom aj do lesa, na miesta kde sa mi to asi páči najviac. Plný spln som už prepásol a o diviakoch sa mi verte alebo neverte už aj sn...Z veľkomesta, keď tak Košice môžem nazvať, som sa už tretí týždeň nevedel dostať na vidiek a tým pádom aj do lesa, na miesta kde sa mi to asi páči najviac. Plný spln som už prepásol a o diviakoch sa mi verte alebo neverte už aj snívalo. Nakoniec som dostal priepustku od rodiny a jednodňový trip s tým že už aj porylujem záhradu starkej. Po práci nasadám do auta a smerujem na východ. Je po splne ale mesiac je stále dostatočne veľký. Už cestou sledujem oblohu. Od Ukrajiny sa ale valia huste mraky a ja z toho niesom velmi nadšený. K rodičom prichádzam už v podstate za tmy. Kecáme vypijem kávu a stále pozerám von oknom. Od východu to nevyzerá veľmi dobre. Na stole sa objavila aj flaša červeného, ale ja by som radšej do lesa ak by sa dalo. Volam kamarátovi a ten mi vravi /asi aj klamal ked si to tak premietnem/ že hore je počasie ideálne. Veľmi sa mi nechcelo /aj ked viem že práve vtedy zvykne byť štastie/ ale napokon sa obliekam a vyrážam do lesa. Samozrejme pred revírom ma zastihne dážď. V duchu si myslim, ja ho roztrhnem... oklamal ma. No nič, ale ked už som meral tu vzdialenosť ta sa snád nevrátim. Auto odparkujem pri hájenke a idem za kamartátom kedže sa kôli dažďu nemám kam ponáhlať. Dávam si cigaretku, vodu, cigaretku ... debatujeme možno aj hodinu. Pred 21.00 si vravím že je treba skonrolovať situaciu. Vyleziem von a po daždi a mrakoch už ani stopy. Zavelím, ide sa! O pár minut som pri knihe návštev revíru a sledujem že na mieste kde som chcel vstupovať do lesa je napísaný kamarát. Volám mu a on mi oznamuje že je na posede, ale že na kopci nieje ani chlp a dobre aj fúka vietor. Vraví mi že sa už balí a ide dole ak chcem tak kludne môžem prejsť /chystal som sa totiž piršovať až na moje obľubené miesto s posedom ďalej/. Tak vyrážame, ideme dedinou po ceste a kamarát vraví, nechoďme po ceste podme hore po lúkach nad dedinou. Ja na to, veď Ok však už na posede aj tak nik nebude. Vystupame na obzor a sledujeme luky. Fúka fakt celkom dobre a smer vetra vôbec nehrá v náš prospech /aspoň na začiatku sa mi to tak zdalo/. Schádzame nižšie, obišli sme prvý kriak druhý kriak, tu sme zastali a ja mu kamošovi vravím tu som mal cca pred mesiacami prasatá /boli to 2 diviačice a 6 lanštiakov s mladými/. Neprešla ani minuta a práve od dediny /úplne opačný smer ako sme očakávali zver/ vychádza jeden kus. Rychlo kus skušam opoznávať a v duchu si hovorím jeden kus, tak to je určite diviak na ktorého už čakám tretím rokom. Potom to štandarne šlo nejak automaticky a v sekunde som mal rozbalenu trojnožku a zamierené. Odisťujem a ticho noci pretne rana. Kus znači zasah na hlavu tam som aj mieril takže je to OK. Stále kus pozorujem a niečo sa mi nezdá, rana dopadla trochu vyžie ako by mala. Rohodujem sa ísť bližšie a čelovkou si svietim na lanštiaka. V tom sa kus dviha a z posledných síl sa rozbehne priamo na mňa. Ja neváham a ranou na hlavu /tento krát pod ucho/ ukončujem trápenie lanštiakovi. Prvá rana smerovala trochu /2-3cm/ nad ucho a iba štrajchla chrpticu preto bolo treba dostreľovať. Dnes bolo aj trocha adrenalínu vravím si. Po príchode zistujem že ide o lanštiačku, čo ma trochu mrzí, lebo všetko nasvedčovalo faktu že to bude samec. Celý lov od opustenia asfaltovej cesty trval asi necelých 15 minút. Po uloveniu bolo lovcovi a ulovku vzdaná pocta ako sa patrí. Fotku som asi v rýchlosti spravil bez zalomku. Tento rýchly únik z veľkomesta má dohru ešte ranným piršom, ale to je už iný príbeh. Lovu Zdar! zobraziť celý popis