popis: Po troch týždňoch konečne pekné, mrazivé, slnečné ráno. Kamarát ma vyviezol na záver doliny a nadelil pokyny ohľadom lovenej zveri. Čaká ma okolo kilometra posliedky popod vysoký hrebeň v závere ukončený hustými bukovými mladinam...Po troch týždňoch konečne pekné, mrazivé, slnečné ráno. Kamarát ma vyviezol na záver doliny a nadelil pokyny ohľadom lovenej zveri. Čaká ma okolo kilometra posliedky popod vysoký hrebeň v závere ukončený hustými bukovými mladinami. "Keď budeš vchádzať do pásov na konci zavolaj mi, ja podídem autom zo spodnej strany a pomaly prejdem cez ne. Niečo na teba určite natlačím." Pomaly stúpam zvážnicou prebierkovými porastami pod hlavný hrebeň. Pri každom kroku mi naskakuje husia koža z chrapotu, ktorý narobím na zamrznutej ceste pokrytej bukovým lístím. Verím však, že situácia sa vylepší keď prídem na cestu vyťahanú do hladka po ťažbe nových presvetľovákov. Netrvá dlho a prechádzam do prehľadných jedľovo bunkových porastov. Pred sebou v diaľke badám pohyb. Zľava pod hrebeň stúpajú znepokojene dva jelene. Zjavne počuli moje zakrádanie a radšej sa pakujú do bezpečia. Na pohľad mi je jasné, že nie sú na streľbu. Môžem loviť jednotku a holú. Oba sú v strednom veku na hranici II. a III. VT. Pomaly ich odprevádzam pohľadom, kým nezapadnú za hrebeň. Prichádzam na zamrznutú, vyťahanú cestu, takže ďalej pokračujem už naozaj potichu. Nie je mi to však nič platné. Porasty sú ako vymetené a po zveri ani pamiatky. Sklamane nazerám do nových rúbaniek so zbytkami ohryzenej jedľovej haluziny ale zver je už preč. Na konci pred sebou zbadám hustý pás bukovej mladiny. Volám kamarátovi a stručne referujem čo som videl, vlastne nevidel. "Dobre! Prejdi pás a zaštanduj ako som ti povedal! Ja prejdem zdola mladiny a brechnem ju smerom k tebe." Opatrne čo najtichšie prechádzam mladinou až do vyčisteného dorubu v jej strede. Odrazu podo mnou nastane lomoz. Z kraja pásu sa začne do rúbane sypať rúdel vysokej. Rýchlo nahodím pušku a vyberám po čom v rýchlosti búšim. Na čele beží niekoľko veľkých jeleníc a za nimi drobná šmolka. Potiahnem s ňou nakrátko a bum. Kus značí a ťažko obieha do mladiny. Vzápätí mám prebité a už ťahám v kríži šikmo skáčúce jelienča. V treťom skoku odpálim a kus sa zlomí v ohni s ranou v strede chrbtice. Celý rúdel medzi tým zhltne stena hustej mladiny. Jelienča sa pokúsi zdvihnúť na predné behy, preto ho ešte dostrelím za ucho. Volám kamarátovi. "Sadaj do auta a poď rovno sem!" O chvíľku je pri mne. Narýchlo zreferujem čo sa ako zbehlo a idem na nástrel prvého kusa. Kamarát vlezie do húštiny a vzápätí na mňa volá že už ho má. Skutočne subtílna šmolka prebehla ešte 40 metrov a zhasla. Ošetrím kusy a oba vytiahneme na cestu. Prijímam zálomky a gratuláciu. Spoločne vychutnávame atmosféru krásneho mrazivého rána a nádherný výhľad na okolitú krajinu z vysokého hrebeňa. LaLZ! zobraziť celý popis