popis: ,, Je to on'' prebieha mi mysľou pri tom ako stojím na kraji zarastenej rúbane a nie ďalej ako 25metrov odomna ma pozoruje kanec za ktorým smerovali moje dnešné kroky. Niekedy v jarných mesiacoch som náhodou spozoroval veľkého di...,, Je to on'' prebieha mi mysľou pri tom ako stojím na kraji zarastenej rúbane a nie ďalej ako 25metrov odomna ma pozoruje kanec za ktorým smerovali moje dnešné kroky. Niekedy v jarných mesiacoch som náhodou spozoroval veľkého diviaka dobrej kančej postavy z mohutným predkom a zrazeným zadkom ktorý počas upršaného dňa, len na chvíľku vytiahol z hustej smrekovej mladiny nemal som ho možnosť dlho pozorovať ale vedel som že sa v priebehu sezóny na diviaka určite pozriem. V blízkosti lokality v ktorej som ho videl sme z bratom rozmiestnili hneď niekoľko fotopasci a už sme len vyčkávali kedy sa kanec na niektorej s nich objaví. No podarilo sa nám fotiť viacero kancov ale ten ktorého som videl sa nám stále vyhýbal. Tak sme začali pasce presúvať kade tade až raz sa nám konečne podarilo natočiť diviaka ktorý by mohol byť ten ktorého sme hľadali. Mohutný predok a veľká hlava z ktorej trčali celkom slušné zbrane hlavne vrchné boli už pekne zakrutene čo nasvedčovalo o tom že by to mal byť starší diviak. Bolo rozhodnuté ak budem tento rok loviť kanca tak len tohto konkrétneho! No tak ako sa diviak na pasci objavil tak znovu aj zmizol. My sme sa začali venovať viac jeleňom ale popri tom sa nám podarilo sem tam natočiť aj spomínaného kanca no chodil po veľkej časti revíru a nikdy sa v jednej lokalite nezdržal moc dlho. Ale prišiel koniec októbra a diviak sa čoraz častejšie začal zdržiavať pri troch diviačicách z prasatami. Ich denné stanovisko bolo v komplexe bukových mladín po medzi ktoré stojí ešte veľa veľkých bukov ktoré sú toho roku obsypané obrovským množstvom bukvíc. V ich tesnej blízkosti sa nachádza aj dubová hora ktorá je tak tiež plná žaluda. Pre diviaky je to hojný rok. Na blízkych lúkach sa objavujú len neskoro vnoci o čom svedčí množstvo plytkých rýpanísk. Kde chodia hľadať asi nejaké živočíšne bielkoviny na spestrenie ich bohatého jedalníčka. Vedel som teda kde asi sa diviak pohybuje, tak som sa piatok ráno vybral skúsiť šťastie. Budík mi reval už od šiestej rána ale z postele som sa vyhrabal až okolo pol siedmej. Ani sa mi moc nechcelo vonku bolo sychravé počasie taká typická jesenná atmosféra ktorú dopĺňala aj relatívne hustá hmla. Spoločnosť mi robila aj moja farbiarka ktorá veselo vrtela chvostom keď ma zbadala ako sa v zelenom blížim ku kotercu. Šúlali sme sa ponad spomínané mladiny len tak z nohy na nohu často sme zastavovali a počúvali diviaky ktoré nám svojim kvičanim stále ukazovali smer, a my sme sa stále z dobrým vetrom pomali ale isto približovali. Ako tak kráčam z nohy na nohu vo svahu na proti nám zaručal dobrým hlasom jeleň viem že to nie je nič neobvyklé aj o takomto čase ale príjemne mi to spríjemnilo deň. Práve som prechádzal okolo rozbiteho kaliska keď ma puknutie konara po mojej ľavej ruke prinútilo zastaviť. Zo steny bukovej mladiny vybehol mladý asi 5-6 ročný jeleň vysokej postavy dobrý vo zverine obojstranne korunovy 12torak. Pomalím odpichovym krokom prešiel asi štyridsať krokov pred nami a stratil sa nám za terennou vlnou. Chvíľu čakáme či za ním nepôjdu ďalšie kusy, ale asi tu bol sám tak ideme ďalej. Dostávame sa na vrch rubane na ktorej spodku sa nachádza stará kazateľna na ktorú sa už ale nedá vyjsť bude treba vymeniť rebrík. Odložím weru do bukového naletu a ja sa presúvam o kúsok nižšie ku mladému buku ktorý má aspoň čiastočne kryje. Je asi osem hodín a diviaky su stále v pohybe v mladinach musí byť ale viac čried lebo občasný kvikot a pukanie je počuť z viacerých smerov. Čakám asi pol hodiny ale okrem hmly ktorá poriadne zhustla sa nič nezmenilo niečo ma aj obyšlo ale pre tú hmlu som nevedel čo to bolo no podľa zvukov by som to tipoval na vysokú. Rozhodol som sa ukončiť dnešnú poľovačku a začal som zostupovat pomali na dolinu smerom ku odparkovanému autu. Práve som prechádzal popri potoku po starej traktorovej ceste ktorá je už celá zarastená už som bol na jej konci a vychádzam na kraj zarastenej rúbane keď som započul blízko mňa člapot v potoku. Pomaličky sa otáčam tým smerom zbadal som tam stať diviaka. Videl som len jeho prednú časť ktorá bola mohutná a obrovskú hlavu aj papulu z ktorej trčali dobré zbrane. Jemným potiahnutim vodíka prinútim weru si sadnúť.Registrujem aj ďalší pohyb v potoku sú tam aj ďalšie kusy. Rozkladám palicu a pokladám do nej guľovnicu. Diviak o mne určite vie ale nenasleduje žiadny prudký odskok skôr sa snaží pomali vykradnuť. Ide ale odomna preč mám ho v kríži a dúfam že sa aspoň trošku otočí. Stalo sa a ja už nečakám ani sekundu je deväť hodín ráno a lesom zaznie dunivá rana z môjho springfieldu diviak padá na mieste ten tlak ho na takú blízkost prevalil ale snaží sa znovu dostať na nohy v tom prudkom brehu sa mu to hneď nedarí a mám pre bite a keď sa diviak znovu postavil padá ďalší výstrel kanec je znovu na zemi no tento krát je už očividné že ho začínajú opúšťať sili aj tak ho ale pozorujem stále cez puškohľad až kým neprestáva odkazovať. Je náš. Wera to už nevydržala a začína byť nervózna púšťam ju a behom chvíľky už obieha okolo kanca pred ktorým už nemá žiadny rešpekt hryzie ho a jej zvonivý hlas sa ozýva okolím nechávam ju do sýta sa vyblázniť veď je to náš spoločný úspech. Zbrane vypadajú byť dobré. Je to zatiaľ môj najstarší diviak . Volám z otcom, bratom oznamujem im že to vyšlo. Organizujem ťahanie až teraz nám začne robota diviak je dobre stavaný a zhasol v prudkom brehu. Ale kamarát Jano povedal že príde traktorom s ktorým sa to ťahalo jedna radosť. Nasledovali gratulácie fotenie a všetko čo ku tomu patrí. Ďakujem ešte raz všetkým zúčastneným za pomoc a Diane so Svätým Hubertom za náklonnosť Lovu Zdar! zobraziť celý popis