červienka obyčajná (slávik červienka) - Erithacus rubecula

rozšírená na celom území Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa, vzácne i vyššie, v kosodrevine až do 1 600 m. V prevažnej miere sťahovavá, zimuje v stredomorských krajinách, ale niekoľko jedincov pravidelne zimuje aj u nás. Hniezdo stavia na zemi, alebo nízko nad zemou zväčša v polodutinách alebo aspoň sčasti je kryté (pod koreňmi stromov, na svahoch ciest, potokov a pod.).Hniezdi dvakrát do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého v júni. Na jar a v lete zbiera rôzny hmyz (všetky vývinové štádia), pavúky a iné bezstavovce, na jeseň sa živí aj bobuľami rôznych drevín. Asi 80 % semien, ktoré prejdú zažívacím traktom červienky, nestráca klíčivosť a takto napomáha šíreniu drevín. Inak bývajú jednými z prvých návštevníkov kŕmidla. Má hnedé zafarbenie, spodnú časť hlavy, hrdlo, boky krku a prsia tehlovočervené a bruško belavé. Mladé červienky nemajú oranžovohrdzavú hruď a sú husto žltohnedo a hnedo škvrnité. Dôverčivá červienka veľmi rada sprevádza záhradkárov, lebo na čerstvo pokopanej pôde nachádza rozmanitú potravu. Aj v zime je nápadná, krotká a dôverčivá, ale počas hniezdenia sa stáva utiahnutejšia. Veľké oči v porovnaní s ostatnými spevavcami prezrádzajú, že je to vtáčik aktívny aj za súmraku. Veľmi melodický, trochu smut¬ne pôsobiaci spev je za ranného brieždenia prvý a večerného súmraku posledný vtáčí spev. Samček svoju pesničku prednáša z vyvýšeného miesta. Počuť ho už v predjarí a ešte aj v je¬seni. Spev je je aj jedným z mála spevov, ktoré možno niekedy počuť dokonca aj v zime.