v piatok trinasteho

Celý týždeň ma lúka v strede nášho horského revíru priťahovala. Ide o hektárovú lúku , ktorú pravidelne kosíme. Tento rok ju však diviaky zobrali útokom a na polovici urobili hlbokú orbu. Na vnadidlo striedavo chodil medveď, občas diviaky a na otave (mládza) sa pásavala vysoká. Počas týždňa som na vnadiská vždy vysypal za pol vreca jabĺk , pritom som stále našiel za košík dubákov a tak som mal vždy večer robotu s ich sušením. V piatok 13. som bol rozhodnuty zasadnúť na okraj lúky na otvorenú lavicu. Po siedmej sa spoza zurčiaceho potoka ozval jeleň - oproti druhý ...postupne sa zotmelo. ako na pokyn čarovného prútika sa spoza hrebeňa vykotúľal mesiac a dlhé tiene smrekov sa postupne skracovali. Zrazu sprava ticho praskla haluz a potom sa to zosypalo. Z okraja bučiny vyšlo okolo 20 kusov diviačikov. Začal sa kolotoč. Každý diviak schmatol do rypáka jablko, odbehol bokom a takto to pri krochkaní a kvíkaní pokračovalo dookola. Mňa zaujal kus, ktorý bol 3 násobne väčší ako ostatné. Tak veľká sviňa predsa nemôže byť. Jednoznašne vidím - silueta kanca , ale brutálne veľký. Sem-tam odhodil mohutným rypákom lanštiaka . Mesiac stúpal stále vyššie a osvecoval strieborné siluety diviakov a ja som zreteľne videl strapec. Diviak sa zrazu vychytil na opačnú stranu lúky do vysokého malinčia. Mrzelo ma , že som nevystrelil, ale bál som sa, že by to mohla byť sviňa . Pušku som zložil s tým , že ten sa už nevráti, počkám až mlaď požerie jablká a odíde- a ja tiež. Po chvíli sa bohatier z malinčia vytiahol a nabral smer do stredu lúky. Už som bol rozhodnutý strieľať. Bodka puškohľadu zastala na hrubom krku a čarovné nočné divadlo preťal výstrel. Javisko sa razom vyprázdnilo , a na lúčnom pódiu ostal odkazujúc ležať len hlavný hrdina - čierny rytier. Celý rozrušený som k nemu pristúpil až teraz som zistil čo je to za ozrutu. Dvaja s priateľom sme sa skoro pretrhli kým sme ho naložili na vozík. Už len pár dát: celková váha 186 kg dolné kly 22cm , vek 7 rokov . S úctou sa skláňam pred rytierskou diviačou zverou.