dalmatinec

Už som z revíru viezol všeličo.....aj mŕtveho hubára po zlyhaní srdca, ale toto nie..... Ale pekne po poriadku.... Minulý rok sa diviačiky z revíru celkom vytratili. Obilie, kukurica , padlý žaluď a bukva na južnej strane Rudohoria ich zlákala. Tohto roku sa však od jari svine s prasiatkami a lanštiakmi držali pomerne blízko dediny ( vlci ) a na poliach to bolo poznať. pritom sa u nás v chotári nič neseje ani nesadí. ˇVnadiská navštevovali pravidelne - lov bol vždy úspešný. Dvaja priatelia zo západného Slovenska nám každodočne vypomáhajú s jadrovým krmovom , ale neodtiahnu sa ani od roboty v revíri. Na prelome júla - augusta trávia týždeň až dva v revíri aj s rodinami. Tešíme sa , keď si môžu aj zapoľovať. Včera sa mi podarilo uloviť lanštiaka - každý vie , čo to obnáša - a tak ma nenapadlo ísť von. o 20.00 mi volá hospodár, že Boris videl na lúke dva lanštiaky, ale sú biele , že čo s tým. " nech strieľa " znela moja odpoveď. O 10 min. pípla SMS " už leží " . O večer som mal postarané. Cestu lesom mi vo svetle reflektrorov spestroval bežiaci zajačik, vždy na mňa počkal , evidentne mal z toho zábavu. Svetlom na horskej lúke sa mi prihlásil priateľ. neveril som vlastným očiam. Odkiaľ sa k nám tento dalmatínec dostal. Druhý bol údajne ešte svetlejší. Náš revír je výsostne vysokohorský 1000 - 1400 m.n.m.) Ako k nám prešli cez hradbu pušiek a predátorov je veľmi zaujímavé. .. Asi už ilegálne migrujú nielen ľudia. lovu zdar priateľu!