popis: Duch. Otázka prečo duch? Tohóto srnca som videl niečo v apríli a aj to iba vtedy keď som šiel po gazdinku Ivetku na zástavku do L.Lučky aby bola skor doma. Zakaždým keď som šiel o 22:05 autom videl som ho pri ceste ležat alebo sa popás...Duch. Otázka prečo duch? Tohóto srnca som videl niečo v apríli a aj to iba vtedy keď som šiel po gazdinku Ivetku na zástavku do L.Lučky aby bola skor doma. Zakaždým keď som šiel o 22:05 autom videl som ho pri ceste ležat alebo sa popásat parožie vliku ale ani raz sami ho nepodarilo prečítať čo to na tej hlávke vlastne má. Blížil sa maj ja som navštevoval túto lokalitu častejšie ráno a aj večer ulovil som neake diviačiky ale srnca som nevidel ani raz. Aj keď som chodil z práce som obzeral či sa niekde nepasie nič iba srnu som tam videl. Prvý krát som ho uvidel rano o pol piatej 26.5.19 na 150m nevedel som ho ani prečitať len som videl, že ma slabe parožie. Zrazu sa vedľa mňa zjavil ako duch srnec prvéj vekovej tr. Pekne chovny špicák vliku. Duch ako som ho nazval zbadal sopľoša a už ho naháňal po lúke, aj šli okolo mňa na 30m ale tak rýchlo že som ani nevedel rozoznať poarožky. Zahnal ho ku susedom. Od v tedy som sa zameral iba na túto lokalitu. Medzi tým pokosili lúku nie však celú. Chodieval som za nim ráno ale hlavne večer ráno bolo pre mňa utrpenie vstať tak tých rán nebolo až toľko ale boli. Hľadal som vpravo vľavo hore dole behal piršoval nič duch sa stratil. Napadla ma myšlienka, že ho prešlo a zobral niekto lebo puch po kadáveri som necítil. Dal som si pár krát pauzu v tejto lokalite a skusil som štastie inde nič u mňa je to zo srnčou slabé. Prešlo niekoľko dní a ja som sa zas vratil na lúku kde žil -žije duch. Naše cesty sa stretli v pondelok 17.6.19 videl som ho zdialky ako vyšiel za srnou do vysokej travy presne 21:15 trávy su tak vysoké maju v miestach aj 150 cm a aj viac. Jelenici iba uši trčali. Mal som ho tak na 300m došúľam na cca 100m ale fukal vietor rovno kním odbehli. Ale ta radosť z toho, že žije ma napĺňala tužbou po srncovi-duchovi aj naprik tomu, že som nevedel o akeho srnca sa poriadne jedná. Ďalší deň som šiel na lúku 20:45 ak vinde mohol by prisť do laufu. Aj prišiel presne na minútu 21:15 ale iba sa zodvihol z travy a nestačil som ani oboznať či je to srna alebo duch, lebo sa pohol a už bol na horizonte. Na ďalši deň pršalo to zvestovalo, že by čosi mohlo byť dobré. Šiel som na lúku presne tak ako stále ale odosť skor 20:00. Duch sa ukazal 20:20 z hrebeňa bežal dolu do kríkov tam som konečne prečital parožie slaby šestorak skoro šestačik a asi vydlička na jedéj lodihe. Viac som ho v ten večer nevidel. Prišiel deň DEEEEE. 20.6.19 o 20:00 stojim pri lúke iba prichádzam a vidim jelieča ako stoji na mieste, kde som vídaval ducha. Pomaličkým krokom zaťahuje do kríka. Trčí mu iba hlava. Ja obzerám neaký pohyb v tráve a po ľavéj ruke vidim pohyb skoro som na zem spadól tak sa mi nohy roztriasli, keď som zistil že to je duch. Ból 150m ďaleko. Fúúúú teraz čo? Počkal som keď šlo auto a v hluku som sa premiestnil o asi 50m k nemu. Srnec sa mi strácal vo vysokéj tráve sem tam len parožky sem tam chrbát a sem tam nič. Videl som ho niekde a zrazu čakam, kde je a už bol skoro na hrebeni. Tak sa premiestnil, že skoro ušiel. To už mám rozloženú trojnožku od kamaráta a bodka asi niekde za lopatkou? Odhadom som vravel, že asi tu niekde pustim včeličku ale som sa bal, že to bude zlé počkal som kým prejde do menšej travy videl som, že pred nim je menšia. Keď do nej vstúpil ťahám spušť srnca ducha iba prehodilo na zadných nohách hore značky a vidim ako mu hlava pomaličky klesá dole do hustej trávi. Ešte kontrolujem okolie či sa nepostavy a neujde. Ale to sa už nestalo, chvýľku čakam a idem ku nemu. Prichádzam ale srnec nikde. Travy boli vyše mňa a hľadal som skoro 100m vedľa. Nakoniec som musel ísť po Kiaru spod Hýľa a našli sme ho asi za 20min. Celkový čas hľadania bol od vystrelu 20:30 a nájdenie 21:45 čiže hodinu patnasť. Neskutočna radosť z úlovku bola až vtedy keď sme ho šťastlivo našli. Už mi bolo veru kade ako keď stále nič. Tak skončilo sa jedno obdobie keď som za srnčekom chodieval. Tak ako som ťažko poľoval na tohoto ducha som ešte nepoľoval nikdy to nebolo tak náročne ako na DUCHA. Ďakujem Diane a Hubertovi a hlavne mojim deťom a gazdinke Ivetke za to, že ma pustili za duchom. Oni vedia aj keď som neni snimy že ich moc Ľúbim. Prevolávam lovu lesu zdar priaťelia.. zobraziť celý popis