Rýchlovka

Dnes ani nie je veľmi čo písať. Za posledný mesiac som sa do lesa dostával iba symbolicky. Furt kopa roboty. V pondelok som sa vybral na spln, ale už o pol jedenástej ma domov odohnali blesky. Vo štvrtok v robote pozerám na predpoveď. Nóri tvrdia, že večer to bude na Šuňave bez dažďa. Keď však poobede o štvrtej prichádzam leje ako z krhly. No pekne... Ale do večera ešte času dosť. A naozaj. O piatej prestalo pršať a o šiestej sa aj mraky trhajú a vykúka nesmelé slnko. To už sa obliekam. Beriem aj spacák, že ostanem na posede do rána. Je pol siedmej a už si na posede vychutnávam spievanie vtáčikov. Dlho sa nič nedeje. Za desať osem vyťahuje z mladiny vysoká – dve jelenice s bodkovanými a jedna šmolka. Zrazu sa z ničoho nič vykukli z mladiny čierne gule. Pozerám na hodinky, presne osem – slnko ešte vysoko nad obzorom. „No tak skoro som vás tu teda nečakal“, myslím si v duchu a sabatka už je v okienku. Trvá to hádam desať minút, lanštiak nie a nie sa natočiť bokom, furt len hlava alebo zadok. Nakoniec sa vyblatuje a pááác. V puškohľade vidím jak ho prevrátilo a z trávy trčia iba ratice. No super, dnes to bolo rýchle. Lovu zdar!