Gombičkár

Tohto srnčeka som prvýkrát spozoroval v apríli. vychádzal na lúku kde som spolu s ním videl ešte ďalších dvoch srncov I.vekovej triedy. Všetci traja boli výradový a tak som začal od polovice mája navštevovať častejšie túto lokalitu. Kolega tu ulovil asi trojcentimetrového ihličiaka ale môj vyhliadnutý gombičkár sa mi stále vyhýbal. A tak v sobotu večer sedím už siedmej na posede v nádeji, že sńáď dnes príde. spoločnosť mi však robí iba jeden zajac. Krátko po ôsmej večer sa na kraji agačiny objavuje drobný kus srnčieho a pohlad cez ďalekohlad mi ukazuje , že konečne je tu ten na ktorého som čakal. A tak beriem do rúk guľobrok a podvečerné ticho preruší guľová rana. Srnec po zásahu na zadnú komoru značí a zhrbený odbieha na kraj agačiny kde zhasína. A tak sme sa predsa len stretli a ja môžem poďakovať svätému Hubertovi a Diane že dnes boli ku mne priaznivo naklonený. Prekvapenie prišlo pri čistení trofeje keď som srnčekovi vytiahol z nosohltanu 15 pomerne veľkých lariev strečkov ktoré mu určite poriadne znepríjemnovali život. Lovu zdar.