Keď sa darí

S kamarátom sme sa dohodli, reku ideme skúsiť sadnúť na splna keď sa už to počasie umúdrilo a kukneme aj nejaké srnce. 20:05 sedíme v aute, cestou do revíru zastávka pri knihe návštev. Tam zisťujeme že posedy na ktoré sme mali namierené sú už obsadené, tak zmena plánu, iná lokalita stres z presunu, ale tušenie sa oplatilo. 20:20 sa pomaly usádzam na posed na ktorý ma to vždy najviac ťahá. Zrazu počuť zvláštne zvuky, rozmýšľam či mi to v žalúdku, alebo niekde inde. Po chvíľke zisťujem že to ja nie, tak kukám okolo seba a keď tu zrazu za mnou hrdý lanštiak. V takýchto chvíľach netreba za váhať, viditeľnosť ešte slušná, čas 20:30,vzdialenosť zhruba 70-80 metrov, no proste ideálne podmienky. Zvažujem ranu na hlavu, ale v momente prehodnocujem a je rozhodnuté, klasika-za lopatku. Rana prekvapila aj mňa. Diviačik spravil pol oblúk q v behol do trniek. Teraz sú na rade otázky či a ako som to vlastne trafil, no podvedome som si 100% istý presným zásahom. Vynechal som aj povinnú cigaretu a poď ho na nastrel. Tam kúsok pľúc a po celej dráhe úniku dostatok farby, od nastrelu prešiel zhruba 30 metrov. Vďaka patrí kamarátom čo mi sním tradične pomohli a samozrejme aj sv. Hubertovi a Diane, bez nich by to nešlo. Lovu zdar