včerajší lišiačik ...

Keď sneží, tak ma okrem angíny alebo zlámanej hnáty ťažko dačo udrží doma. Od rána snažilo a už v robote som bol ako "na ihlách". Konečne padla, "fúľam" domov, ešte som švagrovi povedal, nech poometá od snehu "žraloka", aby som sa nezdržiaval. Ja som sa za ten čas prezliekol a bol som pripravený, keď som vyrážal ešte snežilo. Paráda. Sadám na posed, reku zasa budú štekať líštičky ale na prekvapenie, neozvala sa ani jedna. Aj som skúšal vábiť, ale dajako sa im nechcelo, možno aj preto, že sa krútil vietor. Potom sa objavil tento fešáčik od roku remízky po poli si to šinie ku návnade, na ktorú som aj zabudol, lebo bola zasnežená. Celý čas bol kus šikmo, viac menej na "štich" Pustil som ho tak na 50 čísel, bližšie som nechcel, lebo neviem prečo, ale v zime posedy strašne vŕzgajú a najhoršie je keď sa na podlahu prinesie na topánkach kus snehu, darmo ho aj zmetiem, strašne to počuť, keď na ten zamrznutý sneh človek stúpi. Preto som ho nepúšťel ani bližšie, iba som ho pricmukol. To som si ho už "šikoval" v puškohľade. Lišiačik zastal a zdvihol hlávku nastražil ušká a pekne mi ukázal golierik. To pricmuknutie bolo asi posledné čo v živote počul. Po zásahu spredu na "golierik" ostal v ohni. Dianka a Hubertko vďaka. Lovu zdar !