srnčok ...

Dajako som ani nebehal za srncami, bol som si ich síce popozerať, ale nič ma nezaujalo, žiadna raritka na ktorú by sa oplatilo „potiahnuť“. Samé pravidelné šesťtoráky alebo chovní mlaďasi, nič zaujímavé. V stredu som brnkol kamarátovi, či nepôjdeme pozrieť von, súhlasil. Okolo šiestej sme sa teda pobrali jeho som vysadil pri posede a ja som išiel na posed, ktorý sme spravili v roku 2015 ( ID 267022)a z ktorého som už strelil dva srnce. V roku 2015 srnca za ktorým som chodil dva týždne /ID271078 a vlani jednorožteka (ID 295105). Vzal som si 223-ku na ktorú som porichtoval nový puškohľad, tak reku ak dačo vyjde, tak skúsim. Sám som tomu neveril, že už na prvej vychádzke príde „výraďák“, dakedy chodím von dosť dlho, kým dajakého objavím. Bolo sedem hodín, keď z remízky napravo vyšiel tento mlaďas, popozeral som si ho, čistý výrad a začal som zvažovať či ho uloviť alebo nie. On si zatiaľ obhrýzal konáriky na remízke. Nebol ani dajako ďaleko, iba asi dákych 70 metrov. Nakoniec som sa predsa len rozhodol, že asi to bude on, že nebudem špekulovať. Lebo ak ho nechám ísť, Dianka sa urazí a budem mať potom problém niečo súce na odstrel dostať na mušku. Potom už iba klasika, zamieriť, šneler a bác. Mieril som na spodnú časť krku a tam to srnec aj dostal. Po rane hneď padol, asi 13-15 sekúnd odkazoval. A zhasol. Obligátny „ťaví trus“ a išiel som si ho obzrieť, to už volal aj kamarát, ktorý potom prišiel pozrieť že čo som to ulovil. Gratulácia, blomba, fotečka a „červená robota“. Dianka a Hubertko vďaka. Lovu zdar.