Prvý

Večer ako mnohé iné...kráčam známou svažnicou do lokality kam som od vynesenia soli niekedy v marci akosi pozabudol zablúdiť...je niečo pred ôsmov večer sparno pot mi steka po tvári pri výstupe na jednu podhorskú lúčku v snahe oboznať srnca ktorý sa mi tam mihol koncom zimy...tesne pred cielom sledujem rypaniska a pomerne čerstve stopy po diviakoch ...tak su tu myslím si a obchadzam jednu mlaku tesne pred vstupom na luku kedže to robím velmi neopatrne na moje sklamanie počujem ba aj vidím moj objekt zaujmu s brechotom zatahovat do madiny...hm škoda dole v kute sa pasu dva jelene tak opatrne vychadzam na sedačku...zaujimam poziciu chystam fotak pušku opieram o zabradlie a vychutnavam si zapad slnka,štebot vtactva ten klud a pohodu z plnych pluc dýcham blahodárny vzduch a sam seba sa pýtam či je možné niekedy sa tohto nabažit asi nie...čas plynie uvažujem že sa zdržím do deviatej večer koli otravnym mucham skontrolujem solník aaaa...praskla haluzka...dalšia a naraz začalo peklo...lomoz z každej strany...do toho mohutne zagrulenie sfučanie a len mimovolne sledujem nohu ako dostavam triašku lebo viem s čým mám tú česť...všetko sa mi deje za chrbtom v miestach kde vyhladu bráni niekolko haluzok v ktorých je jedno volne miestečko asi 20x20cm...cez tuto škaru vidim jedneho druheho...desiateho...vzápetí počujem kvikot a po luke sa rojí niekolko prasiatok za nimy dve bachyne další lanštiaci a z lesa stále počut lomoz...čo teraz?...kedže hrozí že mi prejdu poza chrbát je iba jedna možnosť postaviť sa skusiť zamieriť do tej medzierky a spoliehať sa že niečo v nej zostane...pomaličky sa postavím pripravím si flintu a čakám po minútke sa ako na povel objavuje prvy kus za ním druhý tretí avšak hned na to aj prasiatka čiže som v pomykove na dalšie kusy nevidím čo to je odhadujem vzdialenost cca 60m čo teraz...ako na zavolanie prychadza bachyna ktora sfučaním zvolava drobziga ten poslušne opušťa scenu porovnavam ju a tie tri kusy ...na beton su to lanštiaky ok zaujimam strelecku poziciu dva su ku mne zadkom tretie pekne na blat ostatne nevidím zaujimaju ma len tie ktore vidim v špare medzi vetvičkami aaaa v tom sa otočí jedno na štych zahladí sa mojím smerom a čo teraz...vidí ma cíti ma pokyvuje hlavou trpnem len skvikne a koniec predstavenia...snad piaty krát dvíha hlavu ja už nečakam odistujem variabil stáčam na deviatku je niečo po deviatej paradna viditelnost puštam nitku medzi uši stiahnem na stred čela a tahám spúšť...padá rana a s nou aj diviak zbytok zatahuje odkial vyšli a ja sledujem svojo prveho ako odkazuje ...peť minut čakám balím veci opúšťam sedačku a idem k ulovku...lanštiačka asi 50kg je už zhasnutá rana je tesne vedla laveho oka...pozeram na hodinky je 21:15...plomba zalomky par telefonatov a potom to klasicke po love moj prvý...zážitok na celý život dakujem patronom že mi bolo dopriate...Lovu zdar priatelia!!