Začiatok sezóny 2016.

Zhruba pred dvomi týždňami sme so synom Michalom sedeli na lúke Rumplovská a pozorovali zver. Asi 50m od okraja lúky rastie klen. Pozorovali sme srnu, ktorá sa pásla na lúke a počas asi hodinového pozorovania sa niekoľko krát k nemu vrátila a znovu sa odišla pásť, tak sme usúdili, že tam má srnča. Začalo sa stmievať a srna otočila svoj pohľad k okraju lúky kde sa nachádza kalisko. Po niekoľkých minútach sme zbadali čierny fľak, ktorý vyšiel od kaliska na lúku. Hneď sme vedeli, že je to diviak. Srna začala ľakať a pomaly odchádzať do stredu lúky. Diviak ako pes ju začal prenasledovať. Ako prišiel na stopu , ktorú zanechala srna od návštevy svojho srnčaťa pod kríkom diviak sa zobral po stope ku kríku. Po niekoľkých sekundách sme už len počuli ako srnča začalo žalostne pískať a ostalo ticho. Vtedy som sa rozhodol, že tohto diviaka ako začne jeho lov ulovím. A 1.7.2016 vo večerných hodinách som svoje predsavzatie splnil. Strieľal som na vzdialenosť 180-200m tak som mohol ranu umiestniť len na komoru. Po výstrele diviak vo vysokej tráve z miesta nástrelu odišiel. Keď som prišiel na nástrel nenašiel som žiadnu farbu. Tráva vysoká, viacero chodníkov od zveri, nebol som istý kadiaľ diviak unikal. Z obavy , že diviak ešte žije a okolo lúky je veľa tŕnin prenasledovanie bolo dosť riskantné a začalo sa stmievať, preto na scénu nastúpil slovenský kopov Jety. Ako 8 ročný má dosť skúseností s dohľadávkami . Po nasadení na približné miesto nástrelu po 10 minútach našiel diviaka padnutého pri okraji tŕniny. Aj takéto poľovnícke zážitky poľovníci zažívajú.