popis: Je to dlhšie rozprávanie, ale pekne postupne. Ešte na jar asi pred dvoma mesiacmi som sa vracal z hory, zastal som na kraj poľa, kde v strede jej posed „Osika“ Bolo iba okolo pol ôsmej večer a na druhej strane poľa som videl diviaky už bo...Je to dlhšie rozprávanie, ale pekne postupne. Ešte na jar asi pred dvoma mesiacmi som sa vracal z hory, zastal som na kraj poľa, kde v strede jej posed „Osika“ Bolo iba okolo pol ôsmej večer a na druhej strane poľa som videl diviaky už boli vypasené. Podľa všetkého dve svine a dajaké lanštiaky. Rozhodol som sa, že na druhý deň pôjdem na posed. Aj tak bolo, ale obilie bolo miestami po pás a tak som išiel aj pozrieť na miesto, kde boli predtým diviaky, tam bolo nízke, iba do pol lýtok. Vyšiel som teda na posed, že si na ne počkám, ale problém, okolo posedu začal poletovať vtáčik s hnedo oranžovým chvostom /asi žltochvost/, pozrel som sa hore a tam hniezdo na doske pod strechou, siahnem dnu a tam vajíčka. No ak by som tam sedel ako som plánoval, tak by vajcia asi zachladli a bolo by po vtákoch a preto som posed opustil, však sú aj druhé posedy. Ma ten posed som potom ani nešiel kvôli vtákom, povedal som aj chlapom a ani tí tam nešli. Obilie tam vyrástlo hádam aj po hruď, lebo pár krát popršalo a bolo teplo, tak to ani nemalo zmysel. V pondelok začali kosiť, ale oduril ich dážď a v stredu pole dokosili. Ja som von ísť nevedel ale kamarát sa pobral na „Osiku“. Večer mu volám, že čo mal a on na to, že skoro zletel z rebríka, že ho vydurili osy., ktoré si tam spravili hniezdo. Vo štvrtok som bol so švagrom v meste, ja som išiel domov a jemu som povedal,, aby kúpil „turbo antiosič“, spray na osy. Keďže dlho nechodil, tak som sadol do „gáza“, išiel som do drogérie, kúpil „turbo antiosič“ a rovno na posed zlikvidovať pichľavých votrelcov. Osičky som vystriekal iba tak z rebríka, po chvíli som palicou hniezdo strčil. Zavolal som švagrovi, aby už nekupoval, že je vybavené, ale medzitým aj on už „antiosič“ kúpil a to som pozdejšie zistil, že dobre spravil. Už okolo siedmej podvečer som sa vybral na posed, leziem dnu a tam dajako veľa ôs. Pozriem doprava pod poličku vedľa dverí a tam ďalšie osie hniezdo. Rýchlo do auta pre „turbo antiosič“ a vystriekal som aj tie osičky, ktorá som predtým nevidel, hniezdo som „zrušil“. Konečne si budem môcť v kľude posedieť, ale osy stále hľadali hniezda a tak som ich ešte asi šesť zabil čapicou. Medzitým si aj na okolité lavičky posadali kamaráti s ktorými som bol dohodnutý. Ako na potvoru vyšla jedna líška, potom druhá, motali sa okolo posedu a ja som nechcel strieľať /aj keď som si ich pár krát vymieril/, lebo sme čakali na diviaky. Asi keby som bol po líške pľaskol, dostalo by sa mi od kamošov pochvaly, bol by som určite všetko iné len nie človek. Potom pred pol desiatou vyšli aj dva diviačiky, jedného som strelil „za uško“ /zo bude iný príbeh/ a potom už iba klasika – červená robota. Keďže som vedel, že tam chodia líška, tak som sa v sobotu rozhodol, že ich teda pôjdem počkať a mal som v úmysle vyskúšať malorážku s Velocitorom. Vzal som si aj 223-ku pre prípad, že by líšky išli na malorážku ďaleko. Trochu popŕchalo keď som išiel z domu, aj v diaľke hrmelo, nevadí. Keď som však prišiel ku posedu, tak začalo tak pršať, že som do pol deviatej sedel v aute, až potom som vyšiel na posed s dvomi flintami. Pred deviatou vyšli dva lanštiaky, asi tak na 150 až 200 metrov, aj som si ich vymieril a pár krát „nasucho“ iba s napináčikom odpálil, ale mal som iba 223-ku, takže som ich nechal na pokoji a okrem toho som bol vonku sám, tak aj keby som mal 30-06 by som nestrieľal, lebo čo potom, koho otravovať, keď v telke bol futbal Taliani s Nemcami. Lanštiaky potom zmizli v jelšine a na scénu vyšli dve svine,, dve lanštiačky a desať prasiec, popozeral som ich, ale začal sa robiť opar kvôli vlhkosti. Už si myslím, že líška nebude, vybil som malorážku a chcel som aj 223-ku, keď asi na 300 metrov naľavo z jelšiny /v ktorej zmizli lanštiaky/vybehla na pole líška. Kvôli oparu sa nedalo dobre zamieriť, už bolo niečo pred pol desiatou večer. Mal som turbomyšlovačku, tak som skúšal ju privábiť, aj išla mojim smerom, ale pomaly a strácala sa za pásmi slamy, ktoré ešte boli na poli. Čas hral proti mne, bol opar a aj sa stmievalo, proste úplne zlá konštalácia na streľbu nad 200 metrov. Ako som sa tak venoval líštičke naľavo, otočil som sa a čo nevidím ma druhej strane na poli líšča, asi počulo turbomyškovačku. Líška naľavo ma prestala zaujímať, vzal som 223-ku, lebo už bola dosť zlá viditeľnosť, tak som už ani viac nevábil, líšča bolo tak na 110 – 120 metrov, pekne som si oprel flintičku zamieril som kde bolo najhrubšie, „šneler“ a bác. Líšča vyhodilo, odbehlo ešte asi 20-30 metrov a ostalo na strnisku zhasnuté. Zásah nie z tých najlepších, ale aj ten sa počíta. Dianka a Hubertko vďaka, Lovu zdar ! zobraziť celý popis