Zostal v ohni

Keďže sa mi počas skorých ranných ani podvečerných návštev revíru nedarilo dostať k lepšiemu výradovému jeleňovi, rozhodol som sa skúsiť šťastie počas dňa. A podarilo sa ! Päť minút pred výstrelom mi zavibroval mobil. Volal mi hospodár Michal, ktorý vedel v akej lokalite poľujem, že potrebuje prejsť autom po zvážnici do susednej časti Borina, ktorú tak po našom nazývame "Búra". Chcel vedieť, kde presne sa práve nachádzam, aby mi prejazdom náhodou nechtiac nepokazil posliedku. "Pokojne choď, vravím mu, už som na ceste k svojmu autu, o chvíľu končím." Len čo som skončil hovor, neďaleko mňa zaručal jeleň. Celkom dobrý hlas, mohol by patriť "tomu môjmu", uvažujem. Hneď som volal Michalovi nazad, že sa situácia zmenila, nech predsa len chvíľu počká. Zbystril som všetky zmysly a opatrne som sa blížil k miestu, odkiaľ sa ozval jeleň. V protisvahu za hlbokou stržou som zaregistroval pohyb. Jeleňa som posúdil podľa postavy ako začiatok tretej vekovej - súci na odstrel. Mal len jednu jelenicu, ale tá bola vo vynikajúcej kondícii a málo vídaného vzrastu. Keď sa po chvíli jej hlava začala vysúvať na zvážnicu, vedel som, že musím rýchlo konať, lebo ma zbadá, odskočí a strhne so sebou aj jeleňa. Viedla si ženícha z Boriny do Magátovho. Medzi tým už hlboký jarok prešiel aj jeleň. Bol už predo mnou, vo vzdialenosti slabých 20 m. Akože ináč - postavený zadkom ku mne. "Otoč aspoň hlavu" snažím sa mu vsugerovať "môj dobrý nápad". Poslúchol ! Hrot zameriavacej osnovy mojej Zeissky sa mu prilepil na odhalený krk. Výstrel zaznel o 13,07 hod. Jeleň zostal v ohni. Našťastie, veď ťahať ho z hlbokej rokliny, to by bol ďalší parádny poľovnícky zážitok. Zavolal som Michalovi. "Lovu zdar ujo Peťo", predbehol ma skôr ako som mu stihol povedať, že už môže do tej "Búry".