popis: ​Pracovný týždeň sa vlečie a v mojich víkendových plánoch je len jedna myšlienka... ​Tak ako každý deň, aj dnes si krátim listovaním LovuZdar a v tom zazvoní telefón. Hrubé hlásenie v telefóne mi vytvára úsmev na tvári. ,,P...​Pracovný týždeň sa vlečie a v mojich víkendových plánoch je len jedna myšlienka... ​Tak ako každý deň, aj dnes si krátim listovaním LovuZdar a v tom zazvoní telefón. Hrubé hlásenie v telefóne mi vytvára úsmev na tvári. ,,Počul si?" oznamuje mi otec ako mu pes držal diviaka, ktorý zmizol po výstrele a farbou v pätách. To už mi stačilo, nevedel som sa dočkať sobotného ranného budíka. ​Krajčírsky meter dostrihaný a budík zvoní. ​Ranné státie v šere prerušuje lomoz diviakov. No bezvýsledne, keďže sme s kolegom stáli na cestách v hustom poraste a neprešli nami vybratým miestom. Pri aute sa stretávame, vymieňame zážitky a raňajky nás rozosmievajú, kto má lepšie vyúdenú klobásu. ​Pokračujeme v spoločnom pirši, keď zrazu pes vysokým nosom zavetrí z hustého bukového zmladenia a dáva jasný signál: „máte ho rovno pod nosom!“ Zapínam GPS a Jančiho posielam na vyvýšené miesto. Hrubé hlásenie ukazuje konkrétne miesto. Vchádzam do vnútra zospodu, aby diviak vybehol priamo na moju istotu, ktorému streľba v behu nerobí problém :)) Som na pár metrov od psa, ale diviaka stále nevidím, pretože môj hrdina nedobiedza na kontakt. Po štvornožky sa prikrádam a hrdina celého dňa ma registruje a zvyšuje na otáčkach! V tom sa otvára húština, ako keby vychádzal autobus a smeruje na dobre postaveného a pripraveného, so srdcom v krku, strelca... Ticho! Nestrieľal?! Nerozumiem... Jeleň! Oznamuje mi, keď sa mi podarí vysekať z džungle. Pes? Pokračoval po stope... Nevadí, hneď je spať! Šľapeme pre auto a pripnutie na GPS-ku oznamuje ,,žiadna komunikácia". Počas debaty mi parťák spomína, že stihol registrovať zvláštny pohyb jeleňa. Naše zamyslenie vyrušilo vibrovanie. Volá otec, ktorý je v zahraničí na hosťovskej, že posiela naložený traktor s krmivom, aby sme to vyniesli a pozakrmovali revír. Nechávam v lese „stratenému“ svoju bundu. Veď on už viem, čo má pri nej robiť, keď sa vráti po stope spať. ​Prikrmovanie nám trvalo do dvoch hodín. Sme na ceste pre psa, ktorý už určite bude zametať chvostom lístie, keď nás zbadá. Bunda je však osamote. Môj úsmev sa zmenil. Žeby? Pýtame sa vzájomne a prvé čo nás napadá je, že ten jeleň nie je v poriadku. Leží v tej najhustejšej húštine, zdalo sa, že kríval, pes sa nevrátil...konštatujeme. Pomaly ideme na miesto, kde naposledy signalizovalo GPS jeho polohu. Vypínam auto a počúvame. Niečo sa mi nezdá, v diaľke registrujem ten najtichší hlások psa. Môže to byť z dediny alebo z chatkárskej oblasti, keďže sme neboli ďaleko od najbližšieho obydlia. V tom naskočil signál. ,,Coby!“ a „korisť nájdená!" S autom sa dostávam čo najbližšie. Vystupujeme a šľapeme rovno k potoku, kde GPS signalizuje psa. Neverím vlastným očiam! Pes miestami pláva vo vode a obštekáva stojaceho jeleňa v strede potoka. Nešpekulujem! Rana na krk ukončuje jeho trápenie, ktoré zisťujeme po vytiahnutí z vody. Niekoľko týždňová rana na predný beh jeleňovi ubrala značne na hmotnosti. Ľavá lopatka bola len kosť a koža. Nesmierna radosť z práce psa sa striedala so smútkom z trápenia sa jeleňa, ktorý nebol dohľadaný strelcom! ​Za odmenu, Coby zo Zlatej Bane, ostal celú noc v pivnici aj z dôvodu, že bol dosť dlho v potoku... Nedeľné ráno som zrušil poľovačku, keďže som chcel do obedu vyraziť na cestu, spať na západ. Okolo 6:00, približne keď otec odchádzal do lesa, spokojne si spím. Prebudí na psí skok na posteľ a ja som sa zmohol len na jedno: ,,Coby, dnes nie." Ako keby mi porozumel a odišiel z podkrovia spať do pivnici. Už zbalený nastupujem do auta, keď mi v telefóne foter hovorí, že strieľal na šmolu, farba nie je, ale pre pokoj v duši a pre splnenie si povinnosti: „dones mi psa.“ Okolo Nitry som si od radosti až spieval, keď šmola bola dohľadaná. ​Kamaráti, poľovníci, skúste každý nástrel skontrolovať viac než ,,veď som sa pozrel" a ak je psík v združení, tak mu veriť a dať možnosť. Psovod sa len a len poteší a bude tak hrdý na svojho psa, tak ako som aj ja. Preto pre mňa znamená viac, než zlato. Farbiarom Zdar! zobraziť celý popis