diviača

V sobotu robime u kamarata posed troska sa pochytime kde ho vlastne postavime kedze sme sa nedohodli tak sme sa rozhodli ze v nedelu rano pojdeme pozret ne miesto cinu.Uz v noci som nemohol spat vravim si uz aby bolo rano a ten pocit uz som mal zopar tahalo ma tam o troska viac ako inokedy aj ked som neveril ze sa nieco udeje.Pridem pre kamarata a vravim ked uz sme tu tak sa rozdelme niekedy aj motika vystreli, tak sa aj stalo.Po 20 minutach chodze strmim kopcom vchadzam po traktorovej ceste do rubane stojim a rozmyslam kde by ten posed asi bolo najlepsie postavit vtom asi 200m odomna zbadam na snehu pohyb ale v dost hustom podraste mladych brez raz vidim raz nevidim velky kus diviaka....prvy moment kanec ruky si mi rozklepali a kacacim krokomm sa plizim zistit o akeho diviaka ide a dostat sa do vyhodnejsej pozicie na strelbu vtom vidim 6 prasiatok ako sa hrnu dole kopcom a hybaj ho mojim smerom tak som sa len pritlacil o strom namieril do miesta kde som mohol v hustom poraste vystrelit a pockal kedy mi posledne vbehne do puskohladu.Namieril som mu na hlavu lebo boli v pohybe v tom strese som si neuvedomil ze idu skor krokom a nie behom a ze netreba predsadzovat ostalo v ohni kaliber 7x64 yrobil na okolo 100m svoju robotu ako vzdy perfekrne.Az po prichode k nemu som zistil preco slo posledne ...bolo trojnohe ,ale velkostou nezaostavalo za svojimi surodencami ranu malo krasne vyhojenu aj ked prislo o nohu dost vysoko a v skorom veku zotavilo sa rychlo.Oto viac ma potesilo ze diviaky sa nam stratili odisli uz davnejsie do bukvic a takyto ulovok bol fakt stastim preto diana dakujem a ako hovori jeden stary polovnik a dobry kamarat PRAJ A BUDE TI PRIANE!!!