...snád aj striebro...

Ku koncu novembra mínusové teploty dávali o sebe nepríjemne vedieť. Zasadol som na lavicu, oproti doslova zodratému políčku so zvyškami stebiel ovsa ešte za vidna. Krvavé zore dávali tušiť , že dlho nevydržím. Rýchlo sa zmrákalo, keď v diaľke prešli jelene. Povedal som si, že ešte pol hodinku vydržím, a to ma už triaslo. keď som však zdvihol ďalekohľad, triaslo ma ešte viac. Zretelne som rozoznal dva kusy diviačej zveri.Jeden vačší a druhý niečo menši. Rozmýšľať nebolo kedy, a tak som v triaške od zimy ale aj vzrušenia vystrelil do väčšej siluety. Klasické sfučanie a čierne myšlienky... " radšej si nemal strieľať".... Úľava , radosť aj smútok , keď pri svetle baterky som videl odkazujúcu zver. Nechal som obvyklých 15 minút... Diviak - kanec 5-6 r. kly trčali 8,5 cm , dĺžka po vyvarení 21 cm, 140 kg vyvrhnutý, 8x57 , pod ucho. ..... snáď to bude striebro... a nielen vo vlasoch ... Želám všetkým pekné Vianoce.